Sme emancipované, krásne na počkanie, úspešné, a samostatné. Ženy. Hoci sa snažíme presvedčiť svet, že dokážeme žiť aj samy, nakoniec nás prázdnota zo samoty doženie. Či už v podobe partnera, alebo dobrého priateľa. Človek jednoducho nevie dlhodobo fungovať sám. Tak ako on.
Stretli sme sa len pred pár mesiacmi, a dnes mám pocit, že ho poznám viac, ako ľudí z mojho okolia. Priateľstvo medzi mužom, a ženou zafungovalo, a tak sa mi časom zveril s vecami, ktoré ma prekvapili, ale zároveň istým spôsobom uzemnili. Mal priateľku, ktorá lásku prerátavala na darčeky, a peniaze. Nebola to klasická zlatokopka, len žena, ktorá miluje luxus. On ju miloval. Bol ochotný spraviť prvé, a posledné len preto aby bola šťastná. Aj tak ho nakoniec z „nudy“ opustila, a našla si „lepšieho“. Muž, na ktorého by si to nikdy nepovedala. Vysoký, sympatický gentleman, ktorého vtipy neboli na zahodenie. Na prvý pohľad lepší priemer, po rozhovore úplne normálny chlap. Žiadne maniere, komplexy, problémy s egom. Napriek tomu ho ženy po bližšom zoznámení pokladali za nevýrazného, a príliš obyčajného muža, a tak len peniaze dodávali jeho celkovému dojmu charakter.
„Podľa výzoru by všetci čakali, že v spálni sa mi vystriedalo množstvo žien, že sa rád hrám, a namotávam, a som rovnakí ako ostatní. Nič z toho však nie je pravda. Predstava mojej dokonalej partnerky nie je postavená na vysokých lodičkách, s dlhými nohami, na perfektnom výzore, iba na nás ako ľuďoch. Na tom, či dokážeme spolu fungovať, aj bez zbytočných rečí. Možno to znie príliš sladko, ale práve preto ten výraz bez emócií. Dnešný svet po sklamaniach už nedokáže veriť. Ani ja nie.“
Neverila som, že tieto slová patria mužovi stojacemu oproti mne. Tomu na prvý pohľad dokonalému, a tichému gentlemanovi. Vtedy som si uvedomila, že príliš veľa, a často komentujeme, či odsudzujeme bez bližšieho preniknutia do situácie, a osobnosti. Dnešní muži majú voči ženám, na ktorých im záleží rešpekt, a strach zároveň. Zo snahy zaujať, sme občas ochotní stať sa iným človekom, zahrať to na romantikov, či zmeniť našu „normálnosť“ za niečo vkusnejšie, a modernejšie. Pritom nám stačí zostať len vo vlastnej koži.
Nie, všetci muži nie sú rovnakí, a nie my všetky nie sme dokonalé. Vlastne ani jedna z nás. Nehádžme všetkých do jedného vreca, nájdu sa v ňom aj svetlé výnimky. Ako tento muž. Ako ty.
