Spoznali sme sa len pred pár týždňami, ale musím sa priznať, že od prvého momentu mi bola niečím veľmi sympatická. Bola úprimná a hlavne tak zvláštne ľudská. Avšak prvý dojem hovoril o inom. Pôsobila ako introvert žijúci vo svojom vlastnom svete, ktorý ukazovala len málokomu. Keď mi povedala svoj príbeh, prekvapila ma a zároveň povedala možno to, čo prežívame takmer všetky.
„Nikdy som nepatrila medzi výrazné ženy a moje sebavedomie bolo na bode mrazu. Jednoducho som si o sebe nemyslela viac než to, čo mi dali pocítiť iní. Tak akosi som sa v tejto ich vlastnej definícii mojej osoby stratila. Bola som priemer. V škole, medzi priateľmi, v práci a v láske som bola menej než to. Stále som mala akýsi pocit, že si nezaslúžim veci, ktoré mali iné a preto som sa rýchlo vzdávala, alebo sa vôbec nesnažila. Akosi som len tak prežívala deň za dňom bez akýchkoľvek veľkých ambícií. Veľakrát som po niečom túžila, mala sny a predstavy, ale neskúsila som to, lebo som si stále v duchu opakovala to, že pravdepodobne zlyhám, alebo to, že sú na svete lepší adepti, ako ja sama. Celé to bol veľký začarovaný kruh plný neistoty a obáv z toho "čo ak".
Keď do môjho života vstúpil môj bývalý partner, neverila som, že by mohol mať o mňa skutočný záujem. Jednoducho som tomu celému neprikladala váhu. Keď sme si spolu začali, nemala som o nič viac sebavedomia ako predtým, práve naopak. Neustále som sa bála, že ho stratím a preto som pre neho robila prvé a posledné. Takmer úplne som zabudla na svoje sny a osobný život. Bol to on a ja som mala veľké šťastie, o ktoré som nechcela prísť. Samozrejme, že sa to časom obrátilo proti mne a nakoniec ho to celé prestalo baviť. Vraj si zaslúžim lepšieho. Na tie slová nikdy nezabudnem. Neskôr to bolo zlyhanie v práci, v ktorej som robila prvé a posledné, ale mala som strach odísť, lebo som neverila tomu, že môžem byť umelcom na voľnej nohe. Jednoducho to bolo nereálne, hoci maľbu som milovala. Z tohto všetkého ma vytrhlo až to, keď ma vyhodili z práce. Už som nemala čo stratiť a tak som začala kresliť. U seba na byte. Dodnes si pamätám, ako som predala svoj prvý obraz. Dnes sú to presne štyri roky, odkedy som začala a zabudla na všetko, čoho som sa bála a všetkých, ktorí mi neverili. Už nepotrebujem povolenie, súhlas, či ten správny moment. Viem, že všetko, čo chcem dokážem sama a len tak, že s tým jednoducho začnem. Bez výhovoriek, načasovania, prestížnych miest a hlavne bez strachu. Nehľadám ani partnera, pretože viem, že keď príde už to bude vyrovnaná hra a láska, o ktorú sa nebudem musieť prosiť.“
Ona, ty a my všetky sme dostatočne silné na to, aby sme žili život, ktorý chceme a po ktorom roky túžime. Musíme zabudnúť na všetko, čo nás brzdí a jednoducho spraviť rozhodnutie. Nie zajtra o 10 minút, či niekedy potom, ale dnes. Keď budeš niečo večne odkladať, môže ťa prekvapiť to, že o to raz úplne prídeš. Nezakladaj si na tom, čo si o tebe pomyslia, čo by si mala a ani na tom, ako by to spravil niekto iný. Jednoducho to urob. Po svojom a so srdcom na správnom mieste. Bez strachu. Dnes. ♡
