Tie o rodine by som si rada nechala. Uložím ich na miesto, ktoré žiadna noha ešte nepobehala. Budú tam na vrchole spomienok a túžob o raji, chcela by som byť s nimi, aj keď sa všetko dobré od nás oddiali.
Tie o škole odložím vedľa každodenných myšlienok, sú stále so mnou nemám pre ne žiaden „špeci" výčnelok.
Tie o tebe? Tie sú dávno preč, už tu nie je pre nich miesto môžeš si ich vziať, a dať ich ďalej len si prosím sadni obďaleč.
Tie o radostiach, a o tom čo ma robí šťastnou nosím stále pri sebe, rada si ich vyberám a prezerám stále dokola, akoby som bez nich vlastne ani nikdy nebola.
Tie o láske, tie mám zo všetkých odložených najradšej, je taká krásna, a to všetko čo sa skrýva v nej - veď iba na tom záleží.
Tie o dychu a o zmysle života, mám v izbe oproti - určené sú na chvíle keď ma chytí clivota.
Tie o priateľstve a ľuďoch, na ktorých vždy záleží, sú napravo, vidím na ne z gauča.
A tie o tom prečo som tu, prečo poznám teba a prečo čítaš tento príspevok? Tie sú na špeciálnom mieste, na mieste plnom bláznivých a zároveň zvláštnych rozprávok.
Ja verím v dobro, tomu hore a v silu múdrych myšlienok. Mám rada svet a každodennú recykláciu spomienok.
