Hľadanie zmyslu života - časť 3.

Nepamätám si presne všetko čo som videl, pretože videl som viacej svojich životov, no iba tie ktoré súviseli s mojím zdravotným problémom. Väčšina z nich bola o vojne. Boli to veľmi krátke chvíle, kdekoľvek som sa v tranze ocitol bol som tam len pár sekúnd, pretože zakaždým to končilo mojou smrťou. 
V každej tej vízii som videl seba na nejakom bojisku a moment ako ma niekto zasiahol do srdca, mečom, oštepom, a raz do konca aj šípom, ale to som nebol človek a ani som nebol vo vojne, bol som bizónom a zabil ma indián. Zakaždým to trvalo zhruba 5 sekúnd a vždy to končilo zásahom do srdca a okamžitou smrťou. Zakaždým som pocítil bolesť, nebolo to neznesiteľné, trvalo to len sekundu,bolo to len také slabé pichnutie. Každú udalosť som prežil viacej krát, a zakaždým sa bolesť zmierňovala. Prežíval som tie udalosti do vtedy pokiaľ som si na to nezvykol, a bolesť ustúpila. Keď som opäť otvoril oči a posadil sa, bez obáv som sa konečne zhlboka nadýchol a nič ma pri srdci nepichlo. Konečne po niekoľkých mesiacoch som nemal strach z každého nádychu. Bol som taký šťastný, až som sa rozplakal. Bol to najlepší pocit aký som kedy zažil. A tá skutočnosť v ktorú som celý svoj život veril, že som rodený bojovník, bola pre mňa ešte dôležitejšia. 

Zdá sa, že vojna ma sprevádza v každom živote. Bol to zo začiatku skvelí pocit, zistiť o sebe, že som ten typ človeka ktorý pred vojnou neutečie. Ten typ ktorý nepadne pred krutým životom na kolená a nenechá sa zlomiť. A aj keď som padol, tak som tu opäť. Prečo som bojoval vtedy, neviem. Veď ľudstvo vedie vojny jednu za druhou už od nepamäti. Možno som bojoval v každom minulom živote. Vojny sa v minulosti viedli aj kvôli maličkostiam, ale boli aj také ktoré boli nevyhnutné. Napríklad ak chcel jeden národ zotročiť druhý, a žil by som v tom druhom, tak by som jednoznačne bojoval o svoju slobodu, ale aj o slobodu celého národa. Mám to v sebe, mám bojového ducha, a odvážne srdce.

Táto myšlienka sa ma držala od vtedy až do dnes. Veľa krát som sa pristihol ako som na seba pyšný, že som bojoval, že môj život poslúžil nejakej veci. Aj keď som netušil akej, ja som cítil, že som určite bojoval a zomrel za dobrú vec. Ale život nieje o tom aby sme sa zaoberali minulosťou a žili v nej.
Nech sa stalo v minulosti čokoľvek, je treba ísť ďalej. Ale moja naivná hlava si myslela, že najlepšie bude ostať pri tom čo dobre poznám. A tak sa vraciam na začiatok tohto príbehu, kde som spomínal svoje narukovanie k profesionálnej armáde, ktoré mi nevyšlo. 
Pocity z toho veľkého neúspechu boli pre mňa spočiatku zničujúce, no po maminom návrhu skúsiť sa dostať k hasičom, som svoj pohľad na zmysel života prehodnotil. Načo opäť ísť do armády ?! V dnešnej dobe, keď nám od nikoho nič nehrozí, je to hlúposť ísť k armáde. Buď by som zostal trčať v nejakom zapadákove strážiť nejaký objekt, čo by bola totálna nuda, alebo by som šiel niekam do zahraničia pomáhať amíkom riešiť terorizmus a nepokoje v menej vyspelých krajinách. Všetci dobre vieme, prečo tam sú naozaj ! Ale keďže ma k sebe nechcú, tak ich môžem viete čo... Ak má mať môj život naozaj nejaký zmysel, tak nech je to radšej ochrana životov v úlohe Hasiča. 

No do frasa ani toto nevyšlo, dokonca dvakrát. Tak ja sa na to celé môžem zvysoka vykašlať! Aký má môj život zmysel, ak to čo chcem robiť, robiť nemôžem? Zmieriť sa s tým, pracovať ako každý iný?Pracovať v práci ktorá ma nebaví, zarábať prachy ktoré potrebujeme na prežitie, a ak sa mi pošťastí možno zarobím viac a môžem si niečo kúpiť alebo niekam ísť na dovolenku a bla bla bla? 
Akože, to vážne? Bože, Budha, Vesmír, či kto to tam hore riadi, prečo je to všetko také ťažké ?
Toľko-krát som stál v noci na balkóne s cigaretou v ruke, díval sa na nočnú oblohu
a pýtal sa, prečo nie ?
A tak prišlo hluché obdobie môjho života, plné nespokojnosti, smútku a nešťastia. Mával som depresie, ale aj zdravotné problémy. O milostnom živote radšej ani nezačínam, jedno sklamanie za druhým.
Môj život nemal význam a ja som sa s tým nedokázal zmieriť. Až do poslednej depresie,v ktorej som si siahol až na samotné dno svojich síl.
 Vtedy som si konečne uvedomil, že život nemusí mať význam pre vás.
Stačí, že ste tu pre niekoho iného. Niekoho kto vás má rád, to úplne stačí, tento význam je dosť na to aby ste žili a šli v živote svojou cestou.

Život je dar ! A aj keď sa vám zdá byť všetko zlé a neprekonateľné, aj tak sa dá nájsť cesta na ktorej budete šťastný. Ja som tú svoju objavil len nedávno. Trvalo to dlho. Stálo ma to veľa síl, ale konečne som ju našiel. Stačilo si uvedomiť, že život je dar, šanca sa posunúť ďalej. Ja som mal tú tendenciu opakovať sa a robiť tie isté chyby dookola. Stále som len bojoval. A kam som sa posunul ? Nikam. Tak som si povedal, že už tú istú chybu nespravím. V tomto živote už nie, kašlem ja na to. Možno tu ide o niečo viac než si vôbec uvedomujeme. Možno sa stále dookola reinkarnujeme, pretože sme sa nič v tom živote nenaučili. Možno je zmyslom života posunúť sa na vyššiu úroveň existencie. Ale ak dookola robíte tú istú chybu, nikam sa nepohnete. Stále vás to vráti na začiatok ako keby ste chodili po obvode kruhu.
 
Tak si ten život jednoducho užívajte. Buďte vďačný za každú chvíľu. Naučte sa vychutnávať si tie momenty keď sa cítite šťastný a buďte za ne vďačný. Keď sa budete riadiť srdcom, robiť to čo vás baví, aj keby to znamenalo žiť v chudobe, tak verím že prežijete krásny život. Život ktorý si budete pamätať, aj keď už budete starý a unavený, budete mať plno historiek a spomienok, ktoré budete môcť niekomu rozprávať.