Pre istotu aby som vedel ako sa mám obliecť som vyliezol na balkón a overil si, že je dostatočne teplo. Až tak teplo ako to na prvý pohľad cez okno vyzeralo, nebolo ! Takže som si pre istotu zobral aj vetrovku, aj ostatný ľudia čo boli vonku ju mali. Je lepšie mať jednu vrstvu navyše ktorú si môžete vyzliecť, než mrznúť ! Do kapsy som si hodil slúchadlá a mp3-ku a vyrazil ku sestre. Nebýva od nás ďaleko cca 10 minút mojím rýchlejším krokom.
Chodím k nej dosť často, takže mám svoje kľúče, keby im náhodou trebalo vyvenčiť toho zloducha Andyho
Samozrejme ako vždy ma radostne prvý privítal Andy. Pozdravil som rodinku, popadol vodítko a hneď aj vyrazil von.
Cieľ našej prechádzky bol jasný, smer les ! Pri blokoch miestami dosť fúkalo a v tieni panelákov bola kosa, ale akonáhle sme boli mimo sídliska, len kúsok od neho na lúke, všetko bolo úplne inak.
Slnko nádherne zohrievalo, nielen telo, po tej dlhej zime zohrialo hlavne dušu. Milujem ten pocit keď sa po zime vracajú teplé slnečné dni. Nepoznám človeka čo by to nemal rád ! Vytiahol som slúchatká, zapol mp3 a pustil si muziku. Momentálne fičím na kapelách "Lumineers" a "Crystal Fighters". Dnes mi prišiel na chuť pre mňa novo objavený album "Cave Rave" od "Crystal Fighters". Odporúčam, skvelá hudba !
A tak som si veselo vykračoval po strede lúky, so svojím kamošom Andym, skvelou hudbou a fantastickým počasím. Keď tu zrazu pozerám, že sa ten zloduch váľa po zemi. Preblesklo mi ako ma sestra upozorňovala, že ho kúpala, tak nech sa mi nevyváľa v konskom lajne. Zvrieskol som na neho "zloduch" a behal rýchlo k nemu nech ho z tamaď odoženiem, na tvári mu žiaril blažený úsmev, psíčkari to poznajú, vedia o čom vravím. No v momente keď už som bol pri ňom, sa vrtko postavil a zdrhol preč, švihol som sa vodítkom okolo jeho zadku, ale netrafil som ho. Na zemi chvála bohu nič nebolo a Andy bol len zaprášený od suchej trávi. Pre istotu som ho ovoňal či nesmrdí ale bolo to v pohode. Nič neobvyklé čo by pripomínalo zdochlinu alebo zvierací trus. O pár metrov ďalej sa situácia zopakovala.
V okolí sa pohybovalo plno ľudí so svojimi miláčikmi aj rodiny s deťmi, nápad isť do prírody a využiť krásne počasie som nedostal len ja. Ako obvykle som si to namieril k cestičke ktorou sa dostanem na druhú lúku. Tie sú totiž rozdelené dolinou a hustým krovinatým porastom, cez ktorý preteká potôčik počas dažďového obdobia. Ako sme sa blížili ku kríkom, vyšiel odtiaľ malý biely psík. Pre istotu som si Andyho pripol na vodítko, on je totiž k menším psom dosť hajzlík, snaží sa si ich podriadiť a občas z toho vznikne bitka. Cestička bola dosť zablatená, uvedomil som si to až keď ma ten "dylko-zloduch-pes" začal po nej ťahať akoby som mal na nohách lyže "! "Stoj ty zloduch"! Kričím na neho a idem k nemu aby som ho odopol, skoro som sa vytrel na tom blate, ale on si zmyslí že ide ďalej. "Stoj, boha ti psisko, ty zloba" ! Trošku som si ponadával, lebo som skoro zase pridrbal keď začal ťahať. Konečne sa mi podarilo ho odponúť, hneď vyštartoval dole cestičkou a v zápätí počujem ako si to tam už peckuje po mláke. Nedávno dosť pršalo takže sa nám tam spravilo také menšie jazierko, a to bol problém pre mňa. "Kade ja teraz prejdem?", pomyslel som si, no v zápätí som si všimol že sa to dá obísť cez kríčky. Tak som sa kúsok vrátil a zrejme som našiel nejakú zvieraciu cestičku, trošku sa trebalo zohnúť, no cestička bola suchá a parádne som sa vyhol zablateniu alebo premoknutiu topánok. Ako som si už vykračoval hore kopcom, vspomenul som si že za mnou kráčala nejaká rodina, keď som sa obzrel akurát stáli pred tou veľkou mlákou a riešili ako ju prejdú. Tak som neváhal a hlasne som im poradil tú cestičku ktorou som šiel. Poďakovali a už o pár metrov vyššie som ich videl ako sa tam prepchávajú kríkmi. Asi nešli úplne tou istou cestičkou ako ja, ale vyhli sa blatu.
Vyšliapal som kopec a opäť som sa ocitol na krásnom otvorenom priestranstve, s výhľadom na KVP, kláštor a novo postavenú kolibu. Do lesa to bol už len kúsok a ja som si stále veselo vykračoval s hudbou v ušiach. Keď nebol nikto na vôkol tak som si tanečným krokom veselo poskakoval a natriasal sebou.
Hneď ako sme vošli do lesa som si všimol nejaké postavy, boli to dve tety, a Andy tam už oňuchával nejakého malého čierného psíka. Pozdravil som tetušky a rýchlo to namieril k zloduchovi než sa niečo zomelie. Tety to videli optimisticky a vôbec si tým nelámali hlavu, sledovali ich a riekli nech ich nechám," že si to chlapci keď tak vyriešia sami". No ja som videl, že Andymu sa už ježí srsť na chrbte a robí manévre pri ktorých tomu prckovi dáva najavo aby sa mu podriadil. A všimli si to aj tety, ale flegmaticky a v pohode to vyriešili tým, že pokračovali svojím smerom a psíka si zavolali, ten za nimi poslušne odkráčal a aj Andy sa na neho vykašľal a šiel pekne za mnou opačným smerom. O niečo ďalej sa predo mnou zastavil a pozrel na mňa. Už sa dobre poznáme a tak som vedel, že sa chce šaliť a naháňať. Zdvihol som zo zeme palicu, hodil mu ju, a rýchlo som sa mu schoval za kopček. Terén v lese je dosť členitý a zvrásnený, takže som mu zmizol za kopčekom behom 3 sekúnd. Ale on ma našiel behom 2 sekúnd. A tak sme si pobehovali a šalili sa pokiaľ mi dych stačil, keď už som mal dosť vybral som sa na cestu späť: Celý ten čas som mal slúchatka a počúval hudbu, vďaka nej som mal takú skvelú náladu, tá prechádzka mi dala na ten deň krásny zážitok a pocit šťastia. Celú cestu späť som sa do rytmu piesní natriasal a kyvkal si hlavou. Ku koncu mi už aj bolo jedno či ma niekto vidí a čo si pomyslí, a ten pocit radosti z krásneho dňa a super prechádzky mi nikto nevzal.
---Rád by som poďakoval Mirke za skvelý vkus na hudbu ! :)
Top skladby pre mňa od kapely "Crystal Fighters":
"Crystal Fighters - You & I"
"Crystal Fighters - Love Alight"
"Crystal Fighters - LA Calling"
"Crystal Fighters - Separator"
"Crystal Fighters - Are We One"
