Jednou z posledných obetí zločinných zásahov do kultúry sú múzeá Betliar, Petzvalovo múzeum v Spišskej Belej či Spišské múzeum. Riaditeľka múzea Betliar Timea Mateová dostala nariadenú predčasnú materskú a boli jej odobraté aj splnomocnenia, ktoré mala na všetky úkony späté s rekonštrukciou Krásnej Hôrky. Tie získala jej zástupkyňa Predajňová, ktorá bola niekdajšou hovorkyňou Generálnej prokuratúry, a na túto pozíciu ju paradoxne kvalifikovalo už jej samotné miesto pobytu – podľa slov samotného novopečeného riaditeľa SNM Antona Bittnera. Ponaučenie: dávajte si pozor, kde bývate. Mohli by ste sa nedopatrením stať riaditeľom nejakej inštitúcie!
Riaditeľku Spišského múzea Dášu Uharčekovú Pavúkovú zasa odvolali z funkcie inštitúcie, ktorá okrem iných kultúrnych pamiatok spravuje aj Spišský hrad. Čo spája tieto dve múzeá? Nie, nebude to zlá výkonnosť ich riaditeliek. Sú to plánované rekonštrukcie za milióny eur… Nuž, a na takých rekonštrukciách a investíciách… na tom sa vám dá skvele zarobiť! Taký Betliar má dostať 8 miliónov a Spišský hrad 12 miliónov. No nedosaďte si tam svojich. Museli by ste byť na hlavu padnutí. A to oni nie sú. Hlavy majú v poriadku, len chrbtice akési mäkšie.
Čo sa vlastne stalo s múzeom Petzvala? Je to jednoduché. Keďže ministerstvo prikázalo jednotlivým riaditeľom znížiť stav o 10 percent, niekoho museli prepustiť. Na koho to slovo padne? Odkiaľ, v už tak poddimenzovanej inštitúcii, prepustiť ľudí? Vedenie ministerstva kultúry bez rozmyslu a plošne nariadilo opatrenie, ktoré je pre krajne poddimenzované SNM totálne likvidačné. Takéto plošné riešenia sú len dôkazom, že ministerka nielenže nemá víziu ani stratégiu v oblasti múzeí a galérií, ale absolútne nerozumie situácii, v akej sa nachádzajú slovenské múzeá a aký je ich prínos pre regióny. Ukazuje sa jej politická slabosť a neschopnosť obhájiť svoj rezort a jeho finančnú a personálnu poddimenzovanosť, prípadne nájsť iné dobré riešenia.
Je pritom paradoxné, že do cestovného ruchu jej stranícky šéf nalieva desiatky miliónov a súbežne ona dostáva do kolien múzeá, ktoré sú v mnohých regiónoch ťahákmi turizmu. Nakoniec, dôkazom tejto neschopnosti SNS je aj pokus o likvidáciu ďalšieho úspešného múzejníckeho príbehu - Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
Múzeá ako Petzvalovo múzeum v Spišskej Belej či Múzeum židovskej kultúry v Prešove sú pre biznis nezaujímavé. Veľa tam toho nekápne, veď prevádzkové náklady takého Petzvalovho múzea nedosahujú ani náklady na produkciu novej verzie hymny, ktorú tak urgentne práve teraz všetci potrebujeme (a to ani nie je nejako okato predražená). Tieto múzeá preto bolo treba zrušiť. Načo nám je vzácna Barkányho zbierka v prešovskom múzeu, keď máme bratislavské židovské múzeum bez nej? Nech na tom východe nie je zhola nič! A tá budova Petzvalovho múzea sa predsa bude dať využiť… napríklad sa bude dať niekomu predať. Niekomu z “našich” najlepšie.
Otázne je, kedy príde rana do živého, a to v podobe výmeny riaditeľa v SNM v Martine. Tu sa totiž čaká podľa plánov bývalého vedenia SNM na rozhodnutie o finančnej injekcii v hodnote cca 45 miliónov eur. Nechcem dávať vedeniu Ministerstva kultúry žiadne návody, len skromne predpovedám…
Všetky tieto desiatky miliónov schválené predošlými ministerkami, Milanovou aj Hroncovou, sú teraz v ohrození. Časť z nich totiž môže skončiť inde ako v múzeách či hradoch. Čo ak si za ne niekto nakúpi maliarske potreby? Alebo letenku na samotný kraj sveta?
Stačilo si vytiahnuť štatistiky návštevností jednotlivých múzeí, aby videli, kde môžu rušiť bez väčšieho haló, a plán bol zrejme na stole. Nám teraz zase jednoduchým pospájaním súvislostí vyšlo, že nie ideológia, nie politika a už vôbec nie riadny chod inštitúcií je možnou motiváciou na tie podozrivé nominácie štatutárov. Sú to len obyčajné peniaze.
A tak pronárodne to mohli celé poňať! Pamiatky a múzeá boli pre nich príležitosťou ukázať svoje národné cítenie a vyšperkovať, čo bolo roky zanedbávané. Mohli tak za sebou zanechať aspoň jeden pozitívny odkaz, veď im v ceste nestojí zhola nič, žiadne “lobistické mimovládky”, “propaganda LGBTI” či “progresívni slniečkári”. Mohla to byť ich veľká pronárodná téma, vlajková loď ich aktivít. Namiesto toho odpálili dotačný program Obnovme si svoj dom, zrušili malé múzeá a tie väčšie, ktoré plánujú rekonštrukciu, si podmanili.
Škody, ktoré páchajú, sa nebudú dať odstrániť ani budúcim príčetnejším vedením (ak také bude). Pamiatky, ktoré schátrajú, sa totiž nedajú postaviť “nanovo”. Všetko ostatné sa dá, aj keď zložito, nejako opraviť. Minulosť však nepočká. A tak nás raz dobehne.
