Raz som v Moskve na blšom trhu natrafila na platňu Ally Pugačevovej. Rozhodla som sa ju zaradiť do svojej zbierky. Nakoniec, stála len pár rubľov. Aj keď nešlo o moju hudobnú preferenciu, brala som to ako bizarný suvenír z Ruska. Na moje prekvapenie som však doma zistila, že v ošúchanom obale s tvárou načančanej Ally sa v skutočnosti ukrýva americký džez – konkrétne Glenn Miller Orchestra a ich Moonlight Serenade.
Rozmýšľala som, prečo má niekto v roku 2013 v Rusku potrebu baliť západnú hudbu do obalu od ruskej. Možno tá platňa pochádzala ešte z čias komunizmu a nejako sa po desaťročiach dostala na blšák. Alebo to bola proste náhoda – nemáte po ruke správny obal, a tak to strčíte do toho, ktorý je poruke. Veď kto z nás to už niekedy nespravil?
Táto spomienka mi nečakane vybehla dnes, keď som si prečítala o pripravovanom koncerte opernej divy Netrebko v SND za 230 000 konsolidačných eur. Ruský obsah, neschopný jasne odsúdiť vojnu a Putina, nenápadne prebalený do svetového formátu. Pod rúškom našej rúcajúcej sa demokracie a tzv. plurality názorov dostaneme v naleštenom obale ruskú platňu.
Nie, neporovnávam Allu s Netrebko. Porovnávam človeka s človekom.
Alla vojnu jednoznačne odsúdila a požiadala o zápis do ruského zoznamu zahraničných agentov – ako vyjadrenie solidarity s Ukrajinou a so svojím manželom, ktorý sa na tom zozname ocitol. Netrebko taká odvážna nebola. Či za tým stojí jej skutočný názor, alebo strach, že by mohla „vypadnúť z okna“, nevedno. Neskôr (keď jej zrušili koncert v newyorskej Metropolitnej opere, za čo ich aj zažalovala) sa síce vyjadrila, ale v tom čase to už nepôsobilo ako úprimný postoj.
Vojna na Ukrajine nakreslila červenú čiaru. Buď ste na jednej strane, alebo na druhej. Odsúdiť útok agresora – teda Ruska – nie je predsa žiadna veda. Stačí cit, zdravý rozum a odvaha. Balansovanie na čiare človeku neprinesie prijatie na oboch stranách. Práve naopak. Na obranu Netrebko si ale pripomeňme, že nežijeme v jednej ohrádke s Putinom. Pozabudli sme na bytostný strach z diktátorov.
Napriek tomu si isto spomenieme, ktorí umelci, športovci či vedci sa kedysi otvorene postavili našim komunistom – a to v časoch, keď sa za to zatváralo. Spomeňme si, ako nás to formovalo a ako práve tieto ich činy motivovali národ k zvrhnutiu režimu. Bez hrdinov to jednoducho nejde.
Kritici kritikov správne hovoria, že predsa pred dvoma týždňami vystúpila v La Scale a čakajú ju koncerty po celom svete – vrátane viedenskej opery, kde má v januári plánované štyri vystúpenia. Tak kto sme my, aby sme ju súdili?
Tak kto sme teda my?
Sme krajina, ktorá prechádza krutou konsolidáciou, kde sa okrem iného zatvárajú múzeá, pretože nie sú financie na ich prevádzku.
Sme krajina susediaca s Ukrajinou, ktorá čelí odpornej ruskej agresii. Netrebko sa nedokázala postaviť na správnu stranu dejín. To, že ju niektoré svetové opery naďalej uvádzajú, neznamená, že inde nemajú viac svedomia. Okrem Metropolitnej opery v New Yorku jej koncert zrušili aj v Prahe.
Sme krajina, o ktorej Putin vyhlasuje, že by mohla byť miestom, kde sa budú konať mierové rokovania – čo je, samozrejme, len zástierka pre Fica, aby sem opäť doviedol ruských agentov.
Sme krajina, v ktorej je kultúra decimovaná duom Machala–Šimkovičová pod zámienkou ideologickej vojny – čo je, samozrejme, tiež len krytie pre poriadne hrabanie peňazí.
Sme krajina, ktorá zúfalo potrebuje presne opačné symboly, než je koncert Netrebko za 230 000 eur v čase konsolidácie.
Kultúra a jej scéna sú miestami, kde by istá citlivosť bola na mieste. V umení narábame s emóciami, cibríme si vnímavosť a zachytávame signály, ktoré bežne prehliadame. Nečudo teda, že práve v oblasti umenia sú takéto signály nevítané.
Netrebko je nespochybniteľne skvelá speváčka. Jej plánovaný koncert v SND je však rovnako nespochybniteľne zlý signál. V tejto dobe, v tejto krajine. Na svete je veľa talentov – veľa kvality, či už v umení, športe alebo vede. Dnes však hľadáme tých, ktorí sú okrem toho aj kvalitnými ľuďmi.
Žijeme časy, kedy sa jednoducho musíme pozrieť, akú platňu máme v obale.
