Pohyblivá hranica
Stalo sa to takto. Parlament 29. mája 2014 hlasmi poslancov Smeru schválil vládny návrh zákona o volebnej kampani. Jeho súčasťou je aj pomerne rozsiahla novela zákona o politických stranách. Zákon o politických stranách v dovtedajšom znení ukladal politickým stranám v § 22 ods. 4 povinnosť „viesť osobitnú evidenciu prijatých členských príspevkov vrátane mena a priezviska člena strany a adresy jeho trvalého pobytu, ak ide o člena, ktorého členský príspevok v úhrne v danom roku dosiahol 829 eur a viac“. A zároveň v § 30 ods. 2 písm. j) stanovoval, že výročná správa obsahuje aj „sumu vybraných členských príspevkov a osobitnú evidenciu členských príspevkov podľa § 22 ods. 4“.
Novelou boli zmenené obe ustanovenia. Z § 22 ods. 4 vypadla hranica 829 eur, politická strana teda musí viesť osobitnú evidenciu o všetkých členských príspevkoch. Hranica sa však zaviedla v ustanovení týkajúcom sa výročnej správy, čiže v § 30 ods. 2 písm. j), podľa ktorého výročná správa obsahuje „osobitnú evidenciu členských príspevkov podľa § 22 ods. 4, ktorých suma príspevkov za účtovné obdobie bola vyššia, ako je dvojnásobok minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorá bude určená pre príslušné účtovné obdobie.“ Dvojnásobok minimálnej mzdy je v tomto roku 704 eur, čiže hranica sa mierne znižuje.
Čo čert nechcel
Lenže čo čert nechcel. Parlament rozhodol, že účinnosť zákona určí až na 1. júla 2015 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť dňom vyhlásenia (26.6.2014). No a tu súdruhovia čosi nedomysleli. Bod, ktorým vypadla hranica 829 eur z § 22 ods. 4, nadobudol účinnosť už 26.6.2014, kým bod, ktorým sa hranica dvojnásobku minimálnej mzdy zavádza do § 30 ods. 2 písm. j), nadobudne účinnosť až 1.7.2015. Rok medzi 26.6.2014 a 1.7.2015 v zákone žiadna hranica neexistuje.
Polopate povedané: Doterajšie výročné správy politických strán obsahovali údaje iba o tých členoch, ktorých členské príspevky presiahli za rok 839 eur. Počínajúc výročnou správou za rok 2015 (predkladanou v roku 2016) budú politické strany vo svojich výročných správach uvádzať evidenciu iba tých členských príspevkov, ktorých suma u člena za rok presiahne dvojnásobok minimálnej mzdy. Avšak vo výročnej správe za rok 2014, ktorú sú strany povinné predložiť do 30. apríla 2015, bude musieť každá politická strana uviesť kompletnú „osobitnú evidenciu prijatých členských príspevkov, ktorá obsahuje dátum prijatia členského príspevku, jeho výšku a údaje o členovi strany v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu“. Každý jeden členský príspevok od každého jedného člena. Aj v prípade, že pôjde o symbolické jedno euro.
Všetko bude na webe
A o každom členovi, ktorý zaplatil čo i len jedno euro na členskom, bude musieť politická strana uviesť jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. A samozrejme, že výročné správy politických strán sa zverejňujú na webe NR SR. Dobré, nie?
Verejnosť tak získa takmer úplný prehľad o členskej základni všetkých politických strán existujúcich na Slovensku. Nedotkne sa to len tých strán, ktoré nemajú príjmy z členských príspevkov. A tých členov ostatných strán, ktorým je povinnosť platiť členské príspevky z nejakého dôvodu odpustená, alebo si ju jednoducho neplnia.
Že nejde o zámer, ale legislatívny nepodarok, je zrejmé z toho, že hranica pre uvádzanie evidencie členských príspevkov vo výročnej správe existovala do júna 2014 a má existovať aj od júla 2015. Len na pre tento jeden rok nebude existovať.
A toho papiera
Strana SMER-SD mala minulý rok 16,5 tisíca členov. Jej stanovy ukladajú členom povinnosť platiť členské príspevky. Odpustiť túto povinnosť umožňujú stanovy iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Možno teda predpokladať, že väčšina členov by členské príspevky platiť mala. Ak ich platia raz ročne, môže to byť okolo 16 tisíc položiek. Ak by platili mesačne, tak by šlo až o 192 000 položiek. Ak sa na stranu zmestí 40 riadkov, tak len táto časť výročnej správy by mala 4 800 strán. A to sa výročná správa musí predkladať nielen v elektronickej, ale aj v listinnej podobe. Ak to aj reálne nebudú tisíce strán, tak pri stranách s väčším počtom členov a povinnosťou platiť členské to stovky strán budú bez problémov.
Čo je na tom zlé
Ak odhliadneme od toho množstva zbytočne spotrebovaného papiera a nezrovnalosti, že povinnosť viesť evidenciu všetkých členských príspevkov majú strany iba od 26.6.2014, ale zároveň by ju výročnej správe mali uviesť za celý rok 2014, núka sa otázka, či to vlastne nie je dobre, že sa verejnosť dozvie, kto je členom akej strany. Nie, nie je to dobre.
V tejto záležitosti totiž existuje istý konflikt medzi verejným záujmom na účinnej kontrole financovania politických strán z hľadiska obmedzovania priestoru pre korupciu a právom jednotlivcov na zachovanie súkromia pri výkone svojho ústavného práva združovať sa v politických stranách. Z hľadiska vyváženého riešenia tohto konfliktu možno považovať za legitímne, že zákon obmedzuje súkromie osôb významnejšie sa podieľajúcich na financovaní politických strán (povinnosť zverejňovať darcov a od určitej hranice aj členské príspevky). Neexistuje však žiadny legitímny dôvod, pre ktorý by mala byť verejne známa informácia o všetkých (alebo takmer všetkých) členoch politických strán. A čo je rovnako zlé, prečo by túto informáciu o politickej aktivite svojich občanov mal mať k dispozícii štát.
No skrátka, zasa sa raz niečo podarilo.
****
Článok môžete podporiť na VYBRALI SME.
