Nie, nesmrdí. OKS nikdy nehovorila, že odmieta reformu ako celok. Neprijateľné na reforme je pre nás také jej nastavenie, ktoré by znamenalo výrazne vyššie dane a odvody pre živnostníkov, ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby a ľudí pracujúcich na dohody. To však nie je jediný bod celej navrhovanej reformy, dokonca to nie je ani bod nijako podstatný. Reforma má priniesť predovšetkým zjednodušenie celého systému. Od zjednodušenia sústavy štátnych inštitúcií až po zjednodušenie administratívy spojenej s platením a vykazovaním daní a odvodov. A tieto aspekty reformy majú od začiatku aj podporu OKS.
Inými slovami povedané, OKS sa neusiluje hodiť do koša reformu ako celok. OKS sa snaží reformu zmeniť tak, aby v nej ostalo to podstatné a pozitívne (zjednodušenie systému) a vypadlo z nej to, čo nám prekáža (zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia). Zmeniť návrh zákona však možno iba v druhom čítaní. Preto poslanci OKS hlasovali v prvom čítaní za zákon a v druhom sa ho pokúsia zmeniť.
Čiže žiadna zmena postojov. Žiadny obrat v tom, čo sme doteraz hovorili. Ak sa zmeny nepodarí presadiť, návrh v druhom a treťom čítaní s hlasmi poslancov OKS počítať nemôže. V súčasnej podobe ho určite nepodporíme.
Avšak na schvaľovaní odvodovo-daňovej reformy v prvom čítaní predsa len bolo čosi pozoruhodné. Nebolo to však hlasovanie poslancov OKS, ale postoj SNS. Poslanci tejto strany - ako sa na parlamentnú opozíciu patrí - skoro vždy hlasujú proti vládnym návrhom zákonov. Nájdu sa však výnimky, keď aj opoziční poslanci SNS zahlasujú za vládny návrh. A čuduj sa svete - SNS v sebe nachádza zanietenie pre podporu vládou presadzovaných reforiem práve vtedy, keď majú s návrhom nejakí koaliční poslanci vážny problém a hrozí, žeby návrh len hlasmi koaličných poslancov nemusel prejsť.
Tak to bolo minulý rok, keď sa spájala Slovenská televízia so Slovenským rozhlasom a OKS ten nápad odmietala podporiť. Bez štvorice OKS má koalícia v parlamente 75 poslancov zo 150, čo nie je nadpolovičná väčšina. Zlúčenie verejnoprávnych médií však podporili aj niekoľkí poslanci SNS. Potom zasa hrozilo, žeby problém so schvaľovaním mohli mať dva zdravotnícke zákony týkajúce sa liekov, keďže k nim časť koaličných poslancov mala výhrady. A tak sa poslanci SNS zmenili na milovníkov reformy zdravotníctva a podporili oba návrhy.
No a nakoniec SNS v sebe objavila aj sympatie k superhrubej mzde a vyšším odvodom pre živnostníkov a v prvom čítaní jej poslanci do nohy podporili návrh odvodovo-daňovej reformy. Zrejme sa nikdy nedozvieme, kto disponuje takou veľkou presvedčovacou schopnosťou. A už vôbec nie, ako a najmä čím dokáže poslancov SNS presvedčiť, aby hlasovali za vládne návrhy. Zhodou okolností také, pri ktorých hrozí, že koaličných hlasov nebude dosť. Evidentne sa však musíme rozlúčiť s klišé, že SNS je podobne ako SMER protireformná strana. Nie je to tak.
Keď treba, SNS-ka zaberie.
