Havel, Kováč, Schuster, Gašparovič
Po roku 1989 sme mali štyroch prezidentov. Vo vzťahu ku každému z nich sa mi vybavuje aj čosi dobré alebo pekné.
Václava Havla som mal rád. Dodnes ho mám rád a považujem ho za jediného svojho prezidenta, na ktorého som bol kedy hrdý.
Michala Kováča som si od istého času začal vážiť. Rešpektoval som ho za to, ako sa postavil Mečiarovi, čo všetko kvôli tomu musel podstúpiť a že v tom vytrval.
Rudolfa Schustera som nikdy nemal rád, ani som si ho nejako extra nevážil. Napriek tomu som ho v roku 1999 v druhom kole priamych prezidentských volieb volil proti Mečiarovi. A hoci som sa odvtedy zaňho mnohokrát hanbil, nikdy som svoj hlas preňho neoľutoval. Doraziť Mečiara v roku 1999 bola správna vec.
Ivana Gašparoviča som nikdy nemal rád, nikdy som si ho nevážil, ani som ho nikdy nevolil. Často som sa zaňho hanbil a vnímam ho ako vrcholného predstaviteľa dvoch najväčších ziel, ktoré zasiahli ponovembrovú slovenskú politiku: mečiarizmu a ficoizmu. Jediné pozitívne, čo sa mi v súvislosti s ním vybavuje, je toto:
Ešte v 90. rokoch môj syn ako škôlkar zvykol používať slová „Ty si Ivan Gašparovič." Znamenalo to zhruba toto: „Ty si ale smiešny." Nijako to nesúviselo s breptami, ktorými sa Gašparovič až neskôr, už ako prezident, preslávil. Skôr s tým, ako zvukomalebne znelo jeho meno uchu môjho malého syna. Ivan Gašparovič! Skoro ako Martinko Klingáčik. Bolo by to asi detsky milé, keby všetko, čo o ňom vieme, bolo iba jeho meno. Ale nie je.
Gašparovič a tí druhí
Nemám potrebu komplexne analyzovať ku koncu sa chýliacu Gašparovičovu politickú dráhu. Včera som si však uvedomil, že jeho úbohosť sa ako v kvapke rosy zrkadlí v najvýraznejších momentoch, ktoré sa mi vybavujú na margo jeho „dotykov" s inými hlavami nášho štátu.
Havel Gašparoviča v marci 1992 odvolal z funkcie generálneho prokurátora ČSFR. Pre nečinnosť pri vyšetrovaní zločinov komunistického režimu. Aké príznačné!
Predseda NR SR Gašparovič v decembri 1996 prezidenta Kováča nazval „starým chujom". Neskôr sa vykrúcal, že hovoril o „starom ujovi". Odtiaľ jeho prezývka „starý uj".
Priznám sa, že ma nenapadá nič spomenutiahodné v súvislosti so vzťahom medzi Gašparovičom a Schusterom. Vás áno? Asi nie, však? Ale to asi pri dvoch tak prázdnych osobách nie je až také nepochopiteľné. A že tí dvaja mohli byť našimi prezidentmi? Asi tiež príznačné.
No a poďme do finále. Včera sme sa dozvedeli, že sa Gašparovič odmietol stretnúť s Andrejom Kiskom, ktorý ho o to už dávnejšie požiadal. „V tejto fáze Vašej prípravy nevidím nutnosť osobne meritórne posudzovať politické otázky, o ktorých priebežne informujete prostredníctvom médií," napísal svojím jedinečným štýlom prezident hlavy štátu svojmu nástupcovi. Ako sa k tomu vyjadriť a nepoužiť vulgarizmy? Ani žiadne nespisovné slová a výrazy z odboru psychiatrie (© # Rado Procházka). Skúsim. Ako úbožiak začínal, ako úbožiak aj končí. Niveau stable.
Epilóg
V decembri 2011 zomrel Václav Havel a ja som tesne pred Vianocami nočným rýchlikom cestoval do Prahy. Mal som nutkavú potrebu ísť sa s ním rozlúčiť osobne. Hoci som bol v tom čase poslancom NR SR a možno by sa mi pri troche snahy podarilo prekĺznuť aj do nejakých oficiálnych priestorov, na rakvu s jeho telom som čakal v dave na chladnom Hradčanskom námestí. Po pohrebe som skočil na pivo do jednej malostranskej hospody. A bol som rád, že som v tej Prahe bol. Bol to môj prezident.
Ivan Gašparovič mojím skutočným prezidentom nikdy nebol. Nikdy som to tak necítil. Ale dnes mám potrebu sa s ním aj tak rozlúčiť. A dať mu jednu dobre mienenú radu. Běž domů, Ivane! A už se nevracej.
***
Ak sa Vám článok páčil, môžeto ho podporiť na VYBRALI SME.
