Bývalá modelka a čoskoro už aj bývalá ministerka je pritom len jednou z krásnych žien, ktorými sa vo svojej strane taliansky premiér s povesťou záletnika obklopil. Carfagnaová svoj odchod zdôvodňuje tým, že vo vláde nemá žiadny vplyv. Je len drobným paradoxom, že za rovnosť príležitostí v talianskej vláde zodpovedala žena, ktorá za svoju politickú kariéru vďačí zrejme viac svojej peknej tvári, postave, účasti v súťaži MISS ITALIA, či odvážnym fotkám hore bez, než svojmu právnickemu vzdelaniu a systematickej politickej aktivite. Jej príležitosť podieľať sa na vrholovej politike nebola totiž vzhľadom k jej telesným prednostiam práve „rovnaká" ako u iných političiek.
Modelky vs. kvóty?
Berlusconiho model vťahovania žien do politiky môže byť síce z čisto kvantitatívneho hľadiska krátkodobo zaujímavý, ťažko však môže byť univerzálne použiteľný a všeobecne akceptovaný. S iným riešením prichádza koncept rodovej rovnosti. Kvóty. Ženy sú v politike znevýhodnené, čoho dôkazom má byť, že je ich tam menej ako mužov. Preto treba toto znevýhodnenie odstrániť tým, že sa stanoví, aký najmenej musí byť podiel žien na kandidátkach, vo vláde, či v niektorých pozíciách. Ani toto riešenie však nie je to pravé orechové.
Súčasná vláda sa ku konceptu rodovej rovnosti prihlásila už tým, že zadefinovanie základných úloh podpredsedu vlády bez ministerstva rozšírila z ľudských práv a národnostných menšín aj na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť. Rodová rovnosť pritom nie je hodnotovo neutrálnym pomenovaním oblasti života, ktorej by sa mal príslušný člen vlády venovať. Rodová rovnosť je ideologický koncept, ktorý zasahuje do súkromnej sféry a slobodnej spoločnosti nad nevyhnutnú mieru. Je to pohľad na svet blízky sociálnemu inžinierstvu prichádzajúcemu z Bruselu. A je to pomerne rozšírená agenda ľavicových síl. Je preto trochu zváštne, že s ním prichádza pravostredová vláda tvorená konzervatívnymi a pravicovoliberálnymi stranami. Hoci ani konzervativizmus, ani klasický liberalizmus sa s ideológiou rodovej rovnosti práve neráčia. Keď som si na to dovolil upozorniť počas parlamentnej rozpravy k zmene kompetenčného zákona s komentárom, že zaň budem hlasovať len so zaťatými zubami, vyslúžil som si za to ostrú kritiku zo strany popredných slovenských feministiek, dokonca obvinenia, že demokraciu chcem len „odtiaľ-potiaľ".
Ženy aj bez kvót
Napriek tomu si dovolím „nedemokraticky" zotrvať na svojom názore, že kvóty nie sú dobrou cestou, ako dostať viac žien do politiky. Väčšiemu množstvu žien v politike sa pritom vôbec nebránim. Som rád, že na čele slovenskej vlády stojí Iveta Radičová a že sa premiérkou stala bez kvót, či pozitívnej diskriminácie. Jednoducho tým, že sa presadila v politickej súťaži. Lebo na to má.
Keďže som predsedom bratislavskej organizácie Občianskej konzervatívnej strany, zúčastnil som sa množstva rokovaní o predvolebných koalíciách na úrovni mesta i jednotlivých mestských častí. Ich výsledkom bolo, že som podpisoval za OKS kandidatúru Magdy Vášáryovej na post primátorky Bratislavy a z desiatich ľudí, ktorí sa v Bratislave uchádzajú o post starostu mestskej časti s podporou OKS, je až šesť žien a len štyria muži. A opäť v tom nebol žiadny zámer, či kvóty. Zúčastnené strany jednoducho dospeli spoločne k názoru, že chcú, aby ich reprezentovali práve tieto kandidátky.
Táňa Rosová v Starom Meste, Zuzana Dzivjáková v Rači, Henrieta Peškovičová vo Vrakuni, Iveta Plšeková v Petržalke, Ružena Apalovičová v Novom Meste, či Ľubica Kolková v Devíne sa nestali kandidátkami pravicových koalícií na starostky preto, že sú ženy, ale preto, že dokázali presvedčiť. Svoje vlastné strany. Koaličných partnerov. A verím, že v sobotu aj voličov.
Ak to všetko dobre dopadne, budú po sobote ženy šéfovať exekutíve na troch zo štyroch úrovní správy vecí verejných, ktoré sa ma týkajú. V Starom Meste, v Bratislave i v slovenskej vláde. Mužom ostane už len bratislavská župa. Tých 75 % by už bol slušný podiel, nie?
Na záver kampane
Dnes končí volebná kampaň. Miesto toho, aby som sa snažil presvedčiť voličov vo svojom volebnom obvode, aby ma volili za staromestského poslanca, dávam prednosť snahe presvedčiť vás, aby ste v Bratislave volili ženy, ktoré majú aj moju podporu. (Páni iste prepáčia, že na nich tento krát zabudnem.) Avšak rozhodne nielen preto, že sú ženy, ale preto, že predstavujú lepšiu alternatívu správy vecí verejných. Lebo na to majú.
Pre mňa osobne bude okrem Bratislavy a Starého Mesta, ktorých som obyvateľom, obzvlášť zaujímavý výsledok súboja o Raču. Tamojší starosta a do júna aj poslanec NR SR za Smer Ján Zvonár je totiž ukážkovým príkladom správy vecí verejných na ficovský spôsob. S obmedzovaním slobody prejavu za cenu porušovania zákona z jeho strany som mal tú česť aj osobne. Rača dnes potrebuje zmenu rovnako naliehavo, ako ju v júni potrebovalo celé Slovensko. Držím palce, Zuzana!
