
Prezident vetoval nový zákon o cestnej premávke a navrhol z neho okrem iného vypustiť novelu zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Novelu, ktorá sa doň dostala vďaka pozmeňujúcemu návrhu poslanca Smeru Petra Pelegriniho.
"Spôsob novelizácie (postup), keď sa jedným zákonom súčasne novelizuje viacero zákonov, ktoré navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia, nie je medzi nimi obsahová a systematická väzba, nie je, podľa môjho názoru, v súlade s princípom právnej istoty, ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti. Preto mám pochybnosti o súlade čl. IX schváleného zákona s čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky." Toto tvrdí Ivan Gašparovič v odôvodnení svojho rozhodnutia vrátiť zákon o cestnej premávke parlamentu a nemožno s ním nesúhlasiť a jeho počin neoceniť.
Iste, aj v tejto súvislosti možno Ivanovi Gašparovičovi všeličo vytknúť. Nevadí mu obsah diaľničného vyvlastňovacieho zákona, iba forma jeho schvaľovania. Nič nenamieta proti brutálnemu zásahu do vlastníckych práv a je teda dôvod si myslieť, že keby došlo k rozšíreniu úsekov budúcich diaľnic, ktoré možno stavať aj na cudzích pozemkoch, normálnym legislatívnym procesom, bez problémov by takú novelu podpísal.
Nežiada zo zákona vypustiť aj novelu zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Tento zákon z čias, keď výstavbu diaľnic neurýchľoval Fico, ale ešte Mečiar, síce obsahovo nie je až tak problematický, jeho novelizácia však v rámci zákona o cestnej premávke bola schválená úplne rovnakým spôsobom, aký prezidentovi vadí pri novele zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach. Dokonca v rámci toho istého pozmeňujúceho návrhu poslanca Pelegriniho. A napokon by sa dalo pripomenúť aj to, že Ivan Gašparovič už v minulosti podpísal zákony, ktoré nepriamo novelizovali iné, nesúvisiace zákony a vtedy mu to nevadilo.
A možné je aj to, že Ivan Gašparovič sa pri tomto zákone ozval aj preto, lebo opozícia zaspala a nechala sa poslancom Pelegrinim oklamať. Ktovie, či by postupoval rovnako aj v situácii, keby ho na vetovanie zákona hlasno nabádala opozícia a jeho veto by sa dalo chápať aj tak, že v spore koalície a opozície sa priklonil na stranu opozície.
Napriek tomu všetkému by v tejto chvíli mali všetky "ALE" ustúpiť do pozadia a je potrebné oceniť, že Ivan Gašparovič sa v tejto veci zachoval tak, ako by sa správny prezident zachovať mal. Nemení to síce môj názor na to, kto by mal byť budúcou slovenskou prezidentkou, ale v konečnej bilancii Gašparovičovho prezidentovania bude toto štátnické gesto iste patriť k najsvetlejším bodom.