Útok, do ktorého zavelil Smer, vykazuje neklamné príznaky komunisticky chápaného triedneho boja. Rast cien čohokoľvek poteší asi máloktorého spotrebiteľa. Keď sa navyše človek pozerá na svet socialistickými očami, tak nevníma cenu ako vec ponuky a dopytu na trhu. Zvyšujúcu sa cenu potom považuje za problém, s ktorým by mal štát niečo robiť. A keď navyše nejde len o zmäkčilého socdemáka, tak okrem "problému", ktorý treba riešiť, nájde hneď aj nepriateľa, s ktorým treba bojovať. Nech už sú to súkromné zdravotné poisťovne, dôchodcovské správcovské spoločnosti, energetické monopoly alebo kapitalisti vykorisťujúci svojich zamestnancov. V tomto prípade sú v pozícii (triedneho) nepriateľa obchodné reťazce, ktorým najsilnejšia vládna strana ústami svojho šéfa odkazuje: "Nebudeme rešpektovať, ak sa na tendencii zvyšovať ceny potravín, bude niekto nabaľovať." Ten slovník je viac ako príznačný. Snaha o dosiahnutie zisku, ktorá je prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou trhovej ekonomiky je vo Ficovom slovníku zavrhnutiahodným "nabaľovaním". A nič také vláda nepripustí. Maďarského premiéra "vykážeme", obchodné reťazce "nebudeme rešpektovať". Hor sa do (triedneho) boja!
Spôsob, akým sa Fico chopil témy, je navyše mierne paranoidný: "Tu nejde len o ľudí, ale aj o strategické záujmy štátu. Ak niekto umelo zvyšuje ceny, ohrozuje zámer vlády a celej krajiny pristúpiť k zavedeniu eura v januári 2009." Je to jasné: V pozadí všetkého je sprisahanie obchodných reťazcov, ktorého cieľom je oddialiť nahradenie slovenskej koruny eurom! Ostáva už len zistiť, či sú vlastníci obchodných reťazcov takí strašní euroskeptici alebo len tak strašne neznášajú pána premiéra, že mu to chcú spraviť naschvál.
Ceny potravín idú hore všade naokolo. Nech už je za tým stúpajúci dopyt po mlieku a mäse v Číne a v Indii, širšie využitie biopalív, alebo čokoľvek iné, ide o globálny trend, čo nepopiera ani Fico. Ale napriek tomu si pred skutočnosťou zakrýva oči a nemieni ju rešpektovať. Uvedomuje si, že ceny stúpajú aj v iných krajinách, ale na Slovensku to majú podľa neho na svedomí obchodné reťazce. Nemenej schizofrenické sú aj jeho tvrdenia, že na jednej strane nebude rešpektovať nabaľovanie reťazcov a chce zabrániť zneužívaniu ich ekonomickej sily, na druhej strane vraj nepôjde o obmedzenie voľného trhu. Ako inak ako obmedzovaním voľného trhu to však môže dosiahnuť? Aj keď na rozdiel od paranoje, ktorá je autentická, táto schizofrénia je evidentne iba predstieraná.
No a máme tu ešte aj sklerózu. "Nezasahovanie" do voľného trhu prostredníctvom zvýšenej kontroly obchodných reťazcov chce Fico dosiahnuť cez otvorenie zákona o obchodných reťazcoch. Zákon č. 358/2003 Z.z. o obchodných reťazcoch rieši "zneužívanie ekonomickej sily reťazcov", ale nie vo vzťahu "reťazec - spotrebiteľ", lež vo vzťahu "reťazec - dodavateľ". "Zneužívanie ekonomickej sily je vzťah prevádzkovateľa obchodného reťazca a jeho dodávateľa, v ktorom vyjednávacia výhoda prevádzkovateľa obchodného reťazca vyplývajúca z jeho ekonomickej sily umožňuje prevádzkovateľovi obchodného reťazca vstupovať do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podstatne výhodnejších podmienok, než aké by mohol dosiahnuť bez takejto vyjednávacej výhody." Toľko § 3 ods. 1 zákona o obchodných reťaz, ktorý NR SR prijala v roku 2003 na návrh Roberta Fica. Žeby si premiér Fico nepamätal, čo poslanec Fico pred 4 rokmi navrhol? Skleróza alebo opäť schizofrénia? A len tak mimochodom - obchodné reťazce sa voči svojim dodávateľom dopúšťajú všelijakých (z pohľadu dodávateľov často aj nepríjemných a nekorektných) praktík alebo (rečou zákona) "zneužívania svojej ekonomickej sily" najmä preto, aby mohli spotrebiteľom ponúknuť čo najnižšiu cenu. Nerobia to, samozrejme, z čírej lásky k spotrebiteľom alebo zo sociálneho cítenia, ale preto, aby obstáli v konkurencii s inými obchodnými reťazcami a dosiahli čo najväčší zisk alebo sa (rečou premiéra) "čo najviac nabalili". Bez ohľadu na tieto ich "zavrhnutiahodné pohnútky" je však fakt, že pôsobenie obchodných reťazcov sa prejavuje tlakom na čo najnižšie ceny potravín. Preto napr. v Bratislave, kde pôsobí konkurencia obchodných reťazcov, sú ceny potravín nižšie ako inde, hoci celková cenová hladina je tu vyššia.
Posledným ohnivkom v reťazi je politický odkaz Rudolfa Schustera. Volebné heslo Základné potraviny za základné ceny by sa síce viac hodilo do repertoáru Združenia robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka, v roku 1998 však s ním prišla Schusterova SOP. S ním sa dostala do parlamentu, potom sa stala súčasťou prvej Dzurindovej vlády a Rudolf Schuster prezidentom. Po voľbách 2002 sa SOP integrovala do Smeru. Jej staré heslo o základných potravinách za základné ceny však, ako vidno, na svojej aktuálnosti dodnes nič nestratilo a prežíva svoju renesanciu v strane, ktorá SOP v rámci integrácie ľavice pohltila. A ešte bude niekto tvrdiť, že SOP vraj bola strana na jedno použitie. Jej myšlienky však žijú ďalej.
