Správne a súdne poplatky, ktorými občania platia za niektoré úkony úradov a súdov, sa v súčasnosti môžu platiť štyrmi základnými spôsobmi: kolkovými známkami, v hotovosti, poštovým poukazom a prevodom z účtu. Najrozšírenejší spôsob sú práve kolky. Monopol na ich distribúciu má Slovenská pošta. Doteraz to bol vcelku slušný biznis. Aj vzhľadom na to, že platby v hotovosti sa snažia úrady obmedzovať a na mnohých z nich nie sú kolky dostupné, hoci teoreticky by malo byť možné zakúpiť si ich aj tam. Napokon, kto ešte nezažil situáciu, že vybavujúc čosi na úrade musel odbehnúť na najbližšiu poštu, aby si tam zakúpil kolkové známky v príslušnej hodnote?
Kolky končia...
Počas predchádzajúceho volebného obdobia schválil parlament zákon o zrušení kolkových známok (19. októbra 2011). K doterajším spôsobom platby správnych poplatkov mala pribudnúť platba platobnou kartou na správnom orgáne. Zároveň úrady mali byť povinné prijať platbu do 300 eur v hotovosti. A novými spôsobmi platby sa mali stať platby prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) a internetu, avšak len za predpokladu, že má na to ten ktorý úrad vytvorené technické podmienky. Zákon mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2013 - zmeniť zabehnutý spôsob platby správnych poplatkov nie je možné zo dňa na deň.
... ale nie tak úplne
Zdalo sa, že pendlovaniu občanov medzi úradmi a poštou, ako aj biznisu pošty s kolkami je koniec. Ale omyl. Po voľbách bolo zrazu všetko inak. 11. septembra 2012 schválil parlament hlasmi poslancov SMER-SD zákon, ktorým odložil účinnosť zákona o zrušení kolkových známok o rok - až na 1. januára 2014. Ficova vláda medzitým prerokovala informatívny materiál týkajúci sa možností platenia správnych poplatkov (31. mája 2012) a následne schválila Návrh nového systému platenia, evidencie a zúčtovania správnych a súdnych poplatkov (17. októbra 2012). Výsledkom je, že kolky nebudú zrušené, iba nahradené elektronickými kolkami. Tie sa dokonca majú stať takmer výlučným spôsobom úhrady poplatkov v rámci štátnej správy a súdnictva. A prevádzkovateľom systému elektronického kolku má byť - tradá a teraz to príde - Slovenská pošta. Kde jeden biznis končí, iný začína.
Kde sa skrýva diabol
Elektronický kolok by na rozdiel od doterajšej papierovej kolkovej známky mal byť unikátnym číselným, čiarovým alebo grafickým identifikátorom. A treba povedať, že samotná myšlienka elektronických kolkov nie je rovno od diabla. Centralizácia spôsobu platieb štátnej správe a súdom má svoj význam. Po prvé preto, že keby si každý úrad začal budovať svoj vlastný, samostatný platobný systém, výsledkom by zrejme bol pre občana komplikovanejší a menej prehľadný a pre štát drahší výsledok. Úrady by si vytvárali vlastné, navzájom odlišné systémy. Externým firmám by dali zaplatiť opakovane za tie isté činnosti. A občania by museli evidovať, ako majú ktorému úradu platiť. Takto bude systém iba jeden. Po druhé preto, že bude systém prehľadnejší. Ako vyplýva z vládnych materiálov, štát ani dnes celkom presne nevie kto, koľko, komu a za čo platí správne poplatky. Úrady síce majú povinnosť viesť si evidenciu, ale keď ministerstvo financií pripravovalo podklady pre svoj októbrový návrh, úradníci väčšiny úradov preň museli požadované informácie ručne narátavať. A po tretie preto, že elektronické kolky sú v porovnaní s kolkami predsa len lepším a pre občana komfortnejším riešením. Malo by byť možné zaplatiť ich v hotovosti, prevodom z účtu, platobnou kartou, cez internet aj cez sms-ky. Na úradoch, aj na poštách.
Diabol sa však skrýva v detailoch.
Prečo elektronické kolky?
Poriadok do správnych poplatkov, lepšiu evidenciu platieb a hlavne väčšie pohodlie pre občanov s možnosťou výberu spôsobu platby by mohol poskytnúť nový platobný systém v rámci štátnej správy. To, ako budú platby označované, identifikovane a evidované, je predsa vnútornou vecou štátnej správy a občana to nemusí zaujímať. Naozaj je až taký problém z tých stámiliónov eur určených na informatizáciu spoločnosti vyčleniť nejaké skromné prostriedky na vytvorenie moderného platobného systému štátnej správy, ktorý by poskytol štátu potrebné informácie a občanom potrebný komfort? Ale platobný systém vyzerá tak obyčajne. Elektronické kolky - to znie veľkolepejšie a ambicióznejšie. A hlavne sa bude ľahšie zdôvodňovať, prečo si to nevytvorí štát vo vlastnej réžii, ale musí to celé zveriť nejakému externému dodávateľovi.
Prečo Slovenská pošta?
Ak aj pripustíme, že vytvorenie a zabezpečenie platobného systému štátnej správy externým dodávateľom je tá správna alternatíva, neznamená to automaticky, žeby tým dodávateľom musela byť Slovenská pošta, doterajší distribútor kolkových známok. Októbrový materiál vlády síce obsahuje viaceré formulácie, ktoré prezrádzajú, že autori materiálu na poštu myslia, nie je to však povedané priamo. Len sa to pripúšťa ako jedna z alternatív: „Jednou z možností realizácie návrhu je aj zachovanie kontinuity v prechode od systému kolkových známok k systému elektronických kolkov, ak by sa strategickým partnerom stala pošta." Nejde predsa o biznis pre konkrétny firmu, ale o lepšie a efektívnejšie služby pre občanov, všakže?
Lenže návrh novely zákona o správnych poplatkoch, ktorý v decembri bez zverejnenia dalo do medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo financií, sa s tým už nijako nebabre. V § 19h navrhuje doplniť nový odsek 2 v znení: „Právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu, ktorá vykonávala distribúciu, predaj, výmenu a odkupovanie kolkových známok podľa zákona č. 264/2008 Z. z. o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je prevádzkovateľom systému od 1. januára 2014 podľa tohto zákona." Čiže ak si náhodou čitateľ vládou v októbri schváleného materiálu naivne myslel, že prevádzkovateľ platobného systému by mohol byť vybraný z viacerých ponúk prostredníctvom transparentného verejného obstarávania, tak sa hlboko mýlil. Žiadne obstarávanie nebude. Biznis s elektronickými kolkami priklepneme Slovenskej pošte priamo zákonom.
Za akú cenu?
Doložka vplyvov k návrhu zákona uvádza, že zákon bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet vo výške 1,65 mil. eur ročne. Náklady na tlač a distribúciu kolkových známok sa pritom v rokoch 2007 až 2012 pohybujú v intervale od 4,4 do 6,5 mil. eur a majú klesajúcu tendenciu. Vládny materiál z októbra ich po započítaní nákladov na prevádzku kolkomatov a predajných kioskov vyčísľuje na 6,9 mil. eur. Navrhovaný systém elektronických kolkov však má stať 7,33 mil. eur. Zdá sa vám, že zmena zo súčasných 6,9 mil. na navrhovaných 7,33 mil. eur nie je úspora o 1,65 mil. eur, ale nárast o 0,43 mil. eur? Nuž stačí ak odhadnete, že v dôsledku zavedenia registračnej dane z motorových vozidiel a ďalších opatrení fiškálnej konsolidácie by v súčasnom systéme prevádzkové náklady na kolky vzrástli z 6,9 mil. eur na 8,98 mil. eur a hneď tu miesto zvýšenia nákladov o 0,43 mil. eur máme úsporu vo výške 1,65 mil. eur. Aké prosté!
A to v skutočnosti neporovnávame navrhovaný systém s tým, ktorý by mal existovať od 1. januára 2014, ale s prípadným pokračovaním papierových kolkov. Tie však už v roku 2014 majú tak či tak skončiť. Čiže porovnávame alternatívu zabezpečenia biznisu s elektronickými kolkami pre poštu s virtuálnou realitou pokračovania papierových kolkov, nie s nejakými reálne alternatívnymi riešeniami. Ale veď nejako si musíme zdôvodniť, čo potrebujeme.
Navyše vláda v októbri schválila návrh, v ktorom konštatuje, že náklady na systém elektronických kolkov nesmú presiahnuť 6,9 mil. eur ročne a predpokladá, žeby to malo byť ešte menej. Ministerstvo financií v návrhu zákona priamo počíta s tým, že to bude 7,33 mil. eur. Je 7,33 menej ako 6,9? Podľa Kažimírovho ministerstva asi áno. A koľko by to celé reálne mohlo stáť sa asi nedozvieme, keďže žiadne alternatívne ponuky neprídu - biznis dostane pošta priamo zo zákona.
Asi sa už netreba veľmi čudovať, prečo prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie utajene pred zrakmi verejnosti, však?
Summa summarum
Nebudú kolky, budú elektronické kolky. Monopol na ne bude mať naďalej Slovenská pošta. A bude za ne dostávať viac ako doteraz. A štát sa bude tváriť, že ušetril. Dobré, nie?
