Návrh novely zákona o štátnom jazyku má za sebou pripomienkové konanie a v mierne pozmenenej podobe smeruje do Legislatívnej rady vlády. Jednou zo zmien, ktoré sa v návrhu objavili po pripomienkovom konaní, je práve rozšírenie pôsobnosti jazykového zákona na internet. Po novom by mal § 5 ods. 3 znieť: "Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu, prostredníctvom iných technických zariadení alebo prostredníctvom voľne prístupnej internetovej stránky sa zverejňujú v štátnom jazyku. V obciach podľa osobitného predpisu možno oznamy zverejniť aj v jazyku národnostných menšín po ich zverejnení v štátnom jazyku." V pôvodnom návrhu bolo toto ustanovenie bez slov "prostredníctvom voľne prístupnej internetovej stránky".
Nikto nemôže mať nič proti tomu, aby trebárs obcou prevádzkovaný miestny rozhlas vysielal oznamy aj po slovensky alebo aby verejné inštitúcie mali svoje internetové stránky povinne aj v slovenčine. Návrh zákona však vo vzťahu k internetu nehovorí iba o verejných inštitúciách. Tie majú povinnosť používať v informačných systémoch štátny jazyk zakotvenú už v súčasnom znení § 3 ods. 4. Tým, že v navrhovanom znení § 5 ods. 3 nie je vymedzený okruh subjektov, na ktoré sa povinnosť mať na internetových stránkach informácie v štátnom jazyku vzťahuje, bude potrebné ju uplatniť na všetkých. A fyzické osoby - podnikateľov, ako aj právnické osoby bude možné za porušenie tejto povinnosti aj pokutovať. Čo je koho, preboha, do toho, v akom jazyku kto má svoju internetovú stránku?!
Čerešničkou na torte je, že internet sa do návrhu zákona o štátnom jazyku dostal z iniciatívy ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Človek by sa nazdával, že na Janušekovom ministerstve netušia, čo slovo internet znamená, keďže aj trojmiliardové tendre tam vyhlasujú na voľne nie celkom prístupnej korkovej nástenke, ale pravda je taká, že práve z tohto rezortu vzišla požiadavka "vložiť nový odsek, v ktorom by bola stanovená povinnosť zverejňovať v štátnom jazyku informácie určené pre verejnosť v elektronickom formáte, (ide o internetové alebo mejlové informácie)".
Ešteže tie "mejlové" informácie do návrhu zákona neprešli. Zatiaľ. Netreba si robiť ilúzie. To, čo sa v jednej chvíli zdá ako zlý vtip, sa o chvíľu môže zmeniť na realitu. Keď sme so zástupcami ministerstva kultúry rokovali na rozporovom konaní o našej hromadnej pripomienke, prišla reč aj na internet. Kritizovali sme, že podľa súčasného i navrhovaného znenia zákona o štátnom jazyku musia byť písomné informácie určené pre verejnosť ako plagáty a informačné tabule, či reklamy v štátnom jazyku. Prečo by takéto veci, ak ide o súkromné osoby alebo súkromné firmy, či inštitúcie, nemohli byť v akomkoľvek jazyku? Že vraj preto, lebo by bolo narušené právo niektorých ľudí prijímať informácie a rozumieť im. "A na internete vám nevadí, že všetkému nerozumiete? Prečo nenavrhnete povinné používanie slovenčiny aj na internete?" pýtali sme sa ich ironicky. "Chcete to navrhnúť?" odpovedali uštipačnou protiotázkou. A nám bolo v tej chvíli jasné, že len žartujú. Takú totálnu hlúposť predsa nikto nemôže myslieť vážne. Ale oni to tam naozaj dali! Oh my God!
