Som pobúrený tým, že sa nájdu predstavitelia samosprávy, ktorým prekáža, že ich zákon bude nútiť hospodárne nakladať s verejným majetkom a stanoví im pravidlá pre predaje a prenájmy. Teda niežeby ma to prekvapovalo. Je mi jasné, že pre mnohých sa komunálna politika stala výnosným biznisom. Rozhodovanie o predaji, či prenájme samosprávnych majetkov bez pravidiel a často aj bez kontroly, či čo i len záujmu verejnosti vytvára ideálnu pôdu pre komunálne kšefty a zlepšovanie rodinných rozpočtov komunálnych politikov.
Predaje pozemkov, budov a nebytových priestorov, či ich prenájmy boli doteraz ponechané na takmer úplnú svojvôľu samospráv. Obmedzenia vyplývajúce zo zákonov sa týkali iba predaja majetku predstaviteľom samosprávy, osobám im blízkym a právnickým osobám, s ktorými sú prepojení. Inak si mohla samospráva so "svojim" majetkom robiť prakticky, čo chcela. Nemusela zámer niečo predať alebo prenajať vopred zverejniť. Nemusela majetky predávať súťažnými metódami. Nemusela si nechať predávaný majetok oceniť. Logickým dôsledkom takéhoto stavu boli predaje a prenájmy samosprávneho majetku hlboko pod cenu, ktorá by vzišla z transparentnej súťaže. Ruka v ruke s tým išla korupcia, klientelizmus, či minimálne netransparentnosť a pochybnosti o korektnosti postupu a čistote úmyslov predstaviteľov samosprávy.
To všetko sa má teraz zmeniť. Schválená novela zavádza povinnosť vopred informovať o zámere predať alebo prenajať majetok nielen na úradnej tabuli, ale aj na webstránke samosprávy a v regionálnej tlači. Predávať sa má verejnou obchodnou súťažou, či dražbou. Priame predaje majú byť možné pri nehnuteľnostiach len do výšky 40 000 eur, aj v takom prípade však minimálne za cenu určenú znaleckým posudkom. Aj po novele bude možné pravidlá obchádzať, ale bude to zložitejšie. Zákon proti komunálnej zlodejine korupciu a klientelizmus v samospráve úplne nezlikviduje, ale kradnúť bude určite ťažšie.
ZMOS to podľa svojej hovorkyne Heleny Polákovej považuje za "za vážny a neprimeraný zásah do právneho postavenia územnej samosprávy, ktorá má ako jediná právo rozhodovať o tom, ako so svojím majetkom naloží". Postupovať pri predaji verejného majetku transparentne, podľa pravidiel a pripustiť súťaž - aká to nehoráznosť a neprimeraný zásah do postavenia samosprávy! Veď samospráva predsa sama môže rozhodnúť, komu svoj majetok prihrá, komu ho predá, či prenájme za babku a či vôbec bude niekoho o tom dopredu informovať, však?
V ZMOS-e pani hovorkyňa s čudesným názorom, že samospráva nemá byť obmedzovaná nejakými pravidlami, evidentne nie je osamotená. Keď mimovládna organizácia VIA IURIS prišla v marci s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré zavádzajú do nakladania s majetkom transparentnosť a pravidlá, Predsedníctvo ZMOS sa postavilo proti. V marci som v zastupiteľstve bratislavského Starého Mesta presadil uznesenie, ktorým sme podporili návrhy VIA IURIS, ale obávam sa, že príliš veľa obecných a mestských zastupiteľstiev podobný postoj nezaujalo. Skôr si myslím, že ZMOS je v tomto ohľade naozaj reprezentatívnou organizáciou samospráv. Žiaľ.
Pobúrenie samosprávy je poburujúce. Neprekvapuje ma, že si to niekto myslí. Zaráža ma, že sa to niekto nehanbí verejne povedať.
