Začnem osobne, keďže jedno z hlavných posolstiev pána ministra bolo senzačné odhalenie, že nie som aktivista, ale politik. Už som si vcelku zvykol na to, že nech urobím čokoľvek, čo si všimnú médiá, v rôznych internetových diskusiách pod článkami sa objaví obvinenie, že to robím preto, aby som sa zviditeľnil. A už si to ani veľmi nevšímam. Keď v pondelok skupina mimovládnych organizácií podala na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR sťažnosť na postup polície pred Prezidentským palácom, trochu som zdvihol obočie, keď ministrov hovorca Erik Tomáš miesto reagovania na obsah sťažnosti, či informovania o priebehu vyšetrovania, "reagoval" tým, že nie som aktivista, ale politik. To som však ešte netušil, že na druhý deň ministrovho hovorcu prekoná hovorcov minister a k tomuto smiešnemu argumentu pridá ešte kopu lží a zavádzania.
Aby bolo jasné, som podpredsedom OKS a nikdy som to netajil. Čo však z toho vyplýva? Že nemám právo sa verejne vyjadrovať? Že nemôžem mať na veci názor? Musím vystúpiť zo strany, aby som mohol povedať, čo si myslím o porušovaní ľudských práv v Číne alebo o postupe slovenskej polície počas návštevy čínskeho prezidenta? Pokiaľ ide o aktivity okolo návštevy čínskeho prezidenta, OKS sa do nich nezapojila a ja som sa na nich podieľal ako riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Niežeby s tým OKS mala akýkoľvek problém, práve naopak, ale rešpektoval som postoj kolegov z ďalších organizácií, ktorí nechceli, aby sa na tejto aktivite mimovládok podieľala politická strana. A uprednostnil som snahu vytvoriť čo najširšiu spoločnú platformu pre vyjadrenie sa k téme ľudských práv v Číne pred prezentovaním vlastnej strany, ktorú som v tejto súvislosti nikdy nespomenul. S tým tento týždeň prišli až hovorca a jeho minister. Poďme ale k podstatnejším veciam.
Kaliňákovo zavádzanie
Pán Kaliňák na tlačovke informoval, že agresívni čínski muži v čiernom boli slovenskí občania. A že dvaja z najviac poškodených boli Číňanka s rakúskym občianstvom a český príslušník Falun Gongu. No a čo má byť? Čo sa tým mení na tom, čo sa stalo pred Prezidentským palácom? Mal snáď pán minister pri pohľade na zábery na zakrvavenú a po nemecky hovoriacu Číňanku, ktorú fanúšikovia čínskeho prezidenta zhodili zo schodov, dojem, že ide o írečitú Slovenku z Detvy? Je rozdiel, či čínski muži v čiernom ukradli transparent človeku z Čiech, zo Slovenska alebo z Lotyšska?
Minister Kaliňák na tlačovke vyvracal "mýtus", že muži v čiernom boli agenti čínskej tajnej služby, poukázaním na to, že ide o ľudí, ktorí dostali slovenské občianstvo za predchádzajúcej vlády. On sám pritom pred časom tvrdil, že to boli diplomati z čínskej ambasády. Navyše na celej veci vôbec nie je podstatné to, či to boli agenti, diplomati alebo podnikatelia. Podstatné je, že napádali ľudí, čo prišli na námestie pokojne protestovať proti porušovaniu ľudských práv v Číne, trhali a kradli im transparenty, znemožňovali im slobodne prejaviť svoj názor. A hlavne to, že sa tomu slovenská polícia v mnohých prípadoch iba nečinne prizerala a voči takémuto evidentne protiprávnemu konaniu nezakročila.
Ak muži v čiernom z uvítacieho výboru čínskeho prezidenta neboli diplomati s diplomatickou imunitou, ani agenti starajúci sa o bezpečnosť čínskeho prezidenta, ale iba normálni slovenskí občania, prostí obchodníci zo Starej Vajnorskej, ako je možné, že sa mohli pohybovať po políciou ohradenom priestore, do ktorého verejnosť nemala prístup? Ako je možné, že hoci sa správali tak agresívne, že polícia teraz dodatočne zisťuje ich identitu a vyšetruje ich, vtedy na mieste voči nim nikto z množstva prítomných policajtov nezakročil? Ako sa mohlo stať niečo také, že slovenskí policajti zadržali agresívne sa správajúceho Číňana a po dohovore im vtedy úplne neznámych mužov v čiernom ho prepustili?
Kaliňákove lži
Pán Kaliňák informoval, že krádež mojich letákov na námestí je riešená ako priestupok "vzhľadom na hodnotu veci, pretože iste viete, že krádež má nejaký limit finančný". Iste, krádež má nejaký limit. Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona "kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky". Malou škodou je škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Takú hodnotu moje letáky určite nemali. Lenže § 212 Krádež má aj odsek 2 a v ňom písm. c), podľa ktorého "Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a ... c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe". Čiže v tomto prípade nie je podstatná hodnota odcudzenej veci, ale spôsob jej odcudzenia. Keďže moje letáky boli odcudzené Marcelovi Zajacovi, ktorý ich mal pri sebe, išlo o krádež bez ohľadu na ich hodnotu. A pokiaľ ide o trestný čin, nejde o priestupok. Pán Kaliňák by to ako právnik mohol vedieť. Zrejme však len bezducho reprodukoval závery policajtky, ktorá bez vecného zdôvodnenia rozhodla, že sa vec nemá posudzovať ako trestný čin, ale ako priestupok.
Pán Kaliňák ďalej včera tvrdil, že na parlamentnom výbore pre ľudské práva, kde sme mu odovzdali správu mimovládnych organizácií o priebehu udalostí pred Prezidentským palácom spolu s videozáznamom a jeho prepisom, sme ho ubezpečili, že sú to všetky informácie, ktoré máme k dispozícii. Niežeby to bolo na celej veci podstatné, ale nikto z nás, ktorí sme tam boli, si na žiadne takéto "ubezpečenie" nepamätá. Napokon ani veľmi nebolo kedy, lebo pán minister sa z výboru veľmi rýchlo vyparil a vyhol sa diskusii s nami. Argumentujúc, že výbor je neuznášaniaschopný. Bol, lebo neprišli koaliční poslanci.
No a napokon pán Kaliňák v odpovedi na novinársku otázku tvrdil, že na CD-čku, ktoré sme mu vtedy odovzdali, sú všetky natočené videozáznamy "od SME po TA3". V skutočnosti je na tomto CD iba jeden videozáznam z priebehu udalostí, ktorý natočil môj kolega z Konzervatívneho inštitútu Ivan Kuhn. Nič iné. Pán minister teda evidentne ten záznam nevidel. Alebo videl a nepochopil to. Napriek tomu sa k veci bohorovne vyjadroval.
Kaliňákov problém
Na druhý deň po udalostiach pred Prezidentským palácom označil minister Kaliňák zásah polície za opodstatnený a adekvátny. Snažil sa celú vec vykresliť ako stret dvoch skupín, ktoré si navzájom prekrývali transparenty, trhali si ich a kradli a pustili sa do seba. Existuje pritom množstvo dôkazového materiálu a videozáznamov, ktoré potvrdzujú, že priaznivci čínskeho prezidenta napádali ľudí protestujúcich za ľudské práva v Číne, nie naopak.
Pán minister sa včera priznal, že ho "fascinovalo" podanie "nejakého ďalšieho návrhu na ministerstvo vnútra" (rozumej sťažnosť mimovládnych organizácií na postup polície, ktorú sme inšpekcii doručili v pondelok) a tvrdí, že nevie, žeby sme doplnili o nejaké nové informácie "tieto podania" (rozumej správu mimovládnych organizácií, videozáznam z udalosti a jeho prepis, ktoré sme mu odovzdali na výbore pre ľudské práva). V prepise videozáznamu sú udalosti vecne popísané, v júnovej správe mimovládnych organizácií je náš pohľad na to, čo sa stalo. V sťažnosti zo začiatku tohto týždňa je k jednotlivým skutkom priradená aj právna kvalifikácia - ktoré ustanovenia ktorého zákona boli príslušným konaním (či nekonaním) polície porušené a ako. Stačí chvíľu čítať a rozdiel je zrejmý.
Minister Kaliňák včera len pokračoval vo svojej osvedčenej tradícii. Vyjadroval sa k veciam, o ktorých nemal dostatočné informácie. Alebo vedome klamal a zavádzal. Môžete si vybrať.
P.S. Vidíme sa na Pohode. Presne mesiac po udalostiach pred Prezidentským palácom. V sobotu (18.7.) o 19:00 hod. budú nielen o týchto udalostiach, ale aj o ľudských právach v Číne hovoriť viacerí priami účastníci na diskusii pri stánkoch mimovládnych organizácií (Amnesty International Slovensko a Slovenská asociácia Falun Gong) na festivale Pohoda v Trenčíne.
