V mnohých krajinách bývajú výsledky komunálnych volieb vysvedčením pre vládu uprostred volebného obdobia. Úspešný premiér potiahne do samosprávnych funkcií aj miestnych predstaviteľov svojej strany. Naopak, nespokojnosť s účinkovaním vlády zvyknú voliči v komunálnych voľbách spočítať aj miestnym politikom vládnych strán. Najčerstvejším príkladom je Varšava, v ktorej kandidátka opozičnej Občianskej platformy Hanna Gronkiewiczová - Waltzová v nedeľu porazila úradujúceho primátora z vládnej strany Právo a spravodlivosť Kazimierza Marcinkiewicza, bývalého premiéra a najpopulárnejšieho politika krajiny. Ani tento súboj nebol len zápasom o varšavskú radnicu, ale symbolickým stretom dvoch najsilnejších poľských strán, niekdajších spojencov, dnes hlavných rivalov na poľskej politickej scéne. Podobne silný symbolický význam bude mať pre Slovensko výsledok sobotňajšieho zápasu o post primátora hlavného mesta.
Od prvých slobodných komunálnych volieb v roku 1990 ovláda Bratislavu pravica. Ľavica ju tu nikdy vážnejšie neohrozila. Pred štyrmi rokmi si dokonca pravica mohla dovoliť rozdeliť sa na dva podobne silné konkurenčné tábory a zviesť zápas o primátora a mestské zastupiteľstvo medzi sebou. Dnes je Andrej Ďurkovský jediným pravicovým kandidátom a má podporu nielen vlastnej dvojkoalície SDKÚ-DS a KDH, ale aj štvorkoalície menších pravicových strán (Demokatická strana Slovenska - NÁDEJ - Občianska konzervatívna strana - Občianski liberáli). Vládnym stranám však podľa prieskumov verejnej mienky preferencie stúpajú a výskumy v Bratislave ukazujú, že ani tu ich kandidátka nie je celkom bez šance. Pre lídrov i sympatizantov vládnej koalície by mala byť vidina ich prvého víťazstva v pravicovej Bratislave silná výzva.
Lenže aj pravicoví voliči majú silnú motiváciu podporiť vo voľbách kandidáta pravice. Vládna koalícia už v tomto štáte ovládla skoro všetko, čo sa dalo: obsadila post prezidenta, vládu, väčšinu parlamentu, má všetkých županov, systematicky obsadzuje svojimi ľuďmi štátnu správu i podniky s vplyvom štátu, onedlho ovládne aj Ústavný súd... V tejto situácii je post primátora hlavného mesta najdôležitejším postom v štáte, ktorý si môže pravicová opozícia udržať. Jeho význam je preto nielen komunálny, ale aj celoštátny.
Primátorsky súboj nebude z toho dôvodu len vyjadrením spokojnosti, či nespokojnosti s doterajším pôsobením Ďurkovského a názoru na to, či Flašíková - Beňová ponúka nejakú alternatívu v otázke spravovania mesta. V nemenšej miere pôjde o celoštátny súboj koalície a opozície a o to, či bratislavskí, tradične pravicoví voliči dovolia Smeru a spol. ovládnuť všetky dôležité posty v štáte. Smola Moniky Flašíkovej - Beňovej spočíva v tom, že v takto postavenej dileme sa zrejme k Ďurkovskému priklonia aj tí voliči, ktorí si uvedomujú, že nie všetko bolo v Bratislave počas uplynulých štyroch rokov práve dokonalé, ale nebudú chcieť pripustiť ovládnutie celej krajiny Ficovou stranou a jej spojencami.
Istým paradoxom je, že tento symbolický súboj koalície a opozície zvedú dvaja politici, ktorí práve nestelesňujú svoje dva tábory a ich stret na celoštátnej úrovni. Ďurkovský je komunálny politik do špiku kosti, k celoštátnym sporom sa nezvykne vyjadrovať, dokonca ani nereflektoval na možnosť dostať sa do vedenia svojej strany, ktorá sa mu núkala po povolebných turbulenciách v KDH. Flašíková - Beňová sa zasa už dávnejšie ocitla v nemilosti svojho straníckeho šéfa Fica, bola kritičkou spojenia Smeru so SNS a HZDS, je postupne vytlačovaná zo všetkých funkcií a primátorsku kandidatúru v tradične pravicovej Bratislave možno vnímať aj ako škodoradostný pokus o jej odsunutie do vopred prehratého súboja, ktorý by mal urobiť definitívnu bodku za jej politickou kariérou.
Ani spomínaný paradox však nemení nič na tom, že práve súboj týchto dvoch kandidátov bude symbolickým a politicky najdôležitejším stretom vládnej koalície a opozície v sobotňajších komunálnych voľbách. Ak v ňom zvíťazí Ďurkovský, bude to aj odkazom bratislavských voličov pre Ficovu vládu. A že ho pán premiér dostane prostredníctvom výsledku Flašíkovej - Beňovej, s ktorou sa už dlhšie neráči? Proste smola. Monikina.
