Priestor pre korupciu a klientelizmus existuje pri prakticky každej transakcii, na ktorej sa zúčastňuje štát alebo akákoľvek verejná inštitúcia. Dobré pravidlá a dostatočná verejná kontrola môžu tento priestor obmedziť a riziko korupcie znížiť, či dokonca minimalizovať, ale nikdy ho nemôžu úplne eliminovať. Takže áno, z tohto pohľadu občianski aktivisti nesporne "podnecujú korupciu" - žiadajú totiž, aby sa uskutočnila ďalšia transakcia (kúpa pozemkov) s účasťou verejnej inštitúcie (mestskej samosprávy).
Keby sme však rovnakú optiku mali uplatniť na ostatné prípady, museli by každý deň vychádzať na blogoch desiatky článkov nazvaných Podnikatelia podnecujú korupciu. Každý podnikateľ, ktorý chce uskutočniť nejakú transakciu s verejnou inštitúciou, totiž touto logikou "podnecuje korupciu", pretože pri transakciách s účasťou verejných inštitúcií vždy riziko korupcie existuje. A je úplne jedno, či ide o privatizáciu strategického podniku, predaj pozemku samosprávou, zákazku na stavbu diaľnic alebo dodávku toaletného papiera pre úrad v Tornali. A príslušní podnikatelia pritom nemusia byť žiadni korupčníci. Môžu byť ku korupcii dotlačení korupčným prostredím ("inak to nejde"), alebo môžu byť dokonca takí čestní, že natrčenú ruku politika, či úradníka odmietnu, hoci sa tým znevýhodnia oproti konkurencii. Už samotnou snahou niečo verejnému sektoru predať, alebo od neho niečo kúpiť podľa tejto logiky "podnecujú korupciu". Padni, komu padni? A hoci ku korupcii "podnecovanej" i naozaj realizovanej podnikateľmi určite dochádza oveľa častejšie než ku korupcii "podnecovanej" aktivistami, bolo by takéto paušálne hodnotenie voči podnikateľom evidentne nespravodlivé. Je v poriadku voči občianskym aktivistom?
Celá záležitosť má však aj druhú stránku. A tou sú už spomínané pravidlá a verejná kontrola. Záujem o kauzu predaja pozemkov pod PKO, podnietený práve aktivistami, totiž vytvára nielen korupčné riziko pri jednej transakcii s účasťou verejnej inštitúcie navyše, ale dostáva celú vec pod kontrolu verejnosti a upozorňuje na možné klientelistické, či korupčné pozadie nielen tohto predaja. A tým vytvára tlak na to, aby sa takéto veci (netransparentný predaj bez súťaže) v budúcnosti neopakovali, alebo minimálne, aby to bolo ťažšie a zložitejšie. Tlak na politikov a úradníkov, aby sa klientelistickým praktikám vyhýbali. Tlak na médiá, iných aktivistov v iných obciach, či jednotlivých komunálnych politikov, aby takýmto a podobným kauzám venovali pozornosť. A nakoniec aj tlak na voličov, aby si viac všímali, ako sa ich volení zástupcovia pri nakladaní s verejným majetkom a verejnými financiami správajú a zohľadnili to v ďalších voľbách. Iste, tento tlak nemusí byť dostatočný, ale jeho prínos pre obmedzenie korupcie vidím v celkovej bilancii vplyvu na korupčné správanie v tejto krajine ako oveľa väčší a významnejší než riziko potenciálnej korupcie v jednej ďalšej transakcii s účasťou verejnej inštitúcie.
No a v neposlednom rade pravidlá. Práve jasné, jednoznačné a kontrolovateľné pravidlá môžu najvýraznejšie obmedziť priestor pre korupciu a klientelizmus. (Tézu, že tým najzásadnejším protikorupčným opatrením je obmedzenie úlohy štátu a vereného sektora vôbec, považujem v mojom názorovom prostredí za tak samozrejmú, že ju pre účely tejto diskusie nechávam bokom. Keďže však nepredpokladám zrušenie štátu, s nejakým majetkom a nejakými financiami budú verejné inštitúcie vždy nakladať. Bez ohľadu, či to bude štíhly štát podľa mojich predstáv alebo socialistická tučibomba. A pre to nakladanie sú potrebné pravidlá.) Ako to vyzerá s pravidlami na úrovni samosprávy? Pri predaji majetku majú samosprávy veľkú voľnosť - môžu si robiť skoro, čo chcú. Práve bratislavská samospráva to využíva mierou vrchovatou. Pravidlá? Súťažné metódy predaja majetku, kde by sa získala najlepšia cena? Ani nápad! Pozemky sa predávajú priamo vopred určenému záujemcovi.
Takýmto praktikám však možno už čoskoro zákon pristrihne krídla. Na prebiehajúcej schôdzi NR SR sa poslanci budú zaoberať aj návrhom na sprísnenie pravidiel predaja majetku samosprávy. V rámci prerokovávaného návrhu novely zákona o majetku obcí a zákona o majetku VÚC by sa do oboch zákonov formou pozmeňujúcich návrhov mohli dostať ustanovenia, podľa ktorých budú obecné aj regionálne samosprávy povinné o svojom zámere predať nejaký majetok vopred informovať a (až na pár v zákone ustanovených výnimiek) realizovať predaj formou obchodnej verejnej súťaže, dražby alebo minimálne za cenu určenú znaleckým posudkom. A kto s takýmto návrhom prišiel? Samosprávy samotné? Nedajte sa vysmiať! Pravicová parlamentná opozícia? Kdeže. Návrh pochádza z dielne mimovládnej organizácie Via Iuris a na jeho vypracovaní sa podieľala jedna z momentálne najznámejších občianskych aktivistiek, právnička pezinskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta Zuzana Čaputová. A medzi podporovateľmi tejto iniciatívy je tiež viacero občianskych aktivistov. Vrátane tých, čo vraj "podnecujú korupciu" v kauze PKO. Na podnecovateľov korupcie trochu zvláštne správanie, že?
Summa summarum: Na to, či odkupovať naspäť pozemky PKO, môžu byť, pochopiteľne, rôzne názory. Obviňovať občianskych aktivistov z podnecovania korupcie sa mi však nezdá práve najšťastnejším spôsobom argumentácie.
