Akademický senát Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach bude 25. novembra voliť rektora univerzity na ďalšie funkčné obdobie. Horúcim kandidátom je súčasný rektor Emil Pilipčinec. Na jeho spoluprácu s komunistickou tajnou službou upozornili bilboardy, rozvešané po Košiciah, ktoré okrem nápisu „Nechceme za rektora agenta ŠtB" obsahovali jeho občianske meno i krycie meno spolupracovníka ŠtB Blatný. Reakcia E. Pilipčinca pre denník Korzár bola naozaj výrečná: "Môžem potvrdiť svoje meno, priezvisko a dátum narodenia," uviedol Pilipčinec. "Autentickosť ostatných údajov, napríklad toho, či som bol agent, nemôžem potvrdiť ani vylúčiť. Viem, že takéto veci sú ešte aj dnes žiadané, ale pre mňa je to irelevantné. Nie som si vedomý žiadnej spolupráce s ŠtB." Nuž ak niekto nemôže potvrdiť ani vylúčiť, či bol agentom ŠtB, nemusí už vlastne ani nič ďalej hovoriť. Bežný človek by si zrejme taký „detail" zo svojho života, či bol alebo nebol agentom, pamätať mohol.
A hoci od okamihu, keď sa osoba s rovnakým menom, priezviskom a dátumom narodenia, ako má rektor košickej veterinárnej univerzity, stala agentom Blatným, uplynuli už vyše tri desaťročia (podľa dokumentov Ústavu pamäti národa (ÚPN) bol z kategórie kandidáta tajnej spolupráce preradený za agenta v roku 1977), ani na slabú pamäť sa E. Pilipčinec v tomto prípade vyhovárať nemôže. Ako vyplýva z dnes zverejnených informácií denníka Pravda, na skutočnosť, že bol agentom ŠtB, Pilipčinca v máji 2007 upozornil vtedajší minister školstva Ján Mikolaj. Ako agent ŠtB totiž nemohol dostať bezpečnostnú previerku 1. stupňa na typ utajenia „vyhradené", ktorú funkcia rektora vyžadovala. Ak by sme aj pripustili možnosť, že niekto bol za agenta ŠtB bez svojho vedomia zaevidovaný nejakým „zlým eštébákom", ťažko už uveriť tomu, že keď sa o tom dozvie, v priebehu troch rokov neurobí nič pre to, aby z archívov ÚPN získal svoj spis a očistil svoje meno od takéhoto falošného obvinenia. Pravda, ak by o falošné obvinenie išlo.
Vedomá spolupráca E. Pilipčinca s tajnou službou navyše podľa všetkého nie je žiadnym prekvapením ani pre jeho kolegov. „Všetci sme za posledné roky vedeli, že rektor bol agentom ŠtB. Bolo to vždy predmetom rozhovorov medzi nami kolegami, ale nikdy sme v tejto veci nezaujali otvorené stanovisko," uviedol podľa denníka Pravda bývalý rektor univerzity Rudolf Cabadaj. A s jeho názorom, že „nie je správne, aby rektorom bola osoba, ktorá bola agentom ŠtB", nemožno než súhlasiť. Hoci tvrdenie, že to „nie je správne" je v tejto súvislosti len veľmi decentným konštatovaním.
Porážku komunistického režimu v Československu v novembri 1989 odštartovali protesty študentov. Priamym impulzom sa stalo surové potlačenie študentského pochodu na Národní tříde v Prahe 17. novembra 1989 represívnymi zložkami režimu. Vysoké školy boli pred 21 rokmi ohniskami odporu, ktorý zvrhol panstvo ríše zla v našej vlasti. Je smutnou správou o stave slovenských vysokých škôl, ak vedomá spolupráca s komunistickou tajnou službou nie je vnímaná ako prekážka zastávania postu rektora na jednej z nich.
