Snahy oslabiť zákon o slobodnom prístupe k informáciám majú dlhú históriu. Dosiaľ posledným otvoreným pokusom bol pozmeňujúci návrh poslankyne SMER-u Edity Angyalovej vo februári minulého roku. Ak by prešiel, úradníci by mali možnosť odmietnuť žiadosti o informácie, ktoré by považovali za "zjavne nerozumné". Netreba pochybovať o tom, že "zjavne nerozumnými" by sa stali aj mnohé informácie, ktoré verejnosti prostredníctvom médií, mimovládnych organizácií a občianskych iniciatív umožňujú kontrolovať moc, dozvedať sa o plytvaní s verejnými prostriedkami, korupcii, klientelizme a zneužívaní postavenia celoštátnymi, regionálnymi aj miestnymi politikmi.
Minuloročný pokus Edity Angyalovej našťastie neprešiel. Súčasný návrh z dielne Štefana Harabina prístup k informáciám neobmedzuje. Vytvára však priestor pre oklieštenie infozákona prostredníctvom poslaneckých pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní. O tom, že politici, najmä tí pri moci, majú dôvod snažiť sa sťažiť situáciu tým, ktorí sa im chcú pozerať na prsty, netreba veľmi pochybovať. Potešujúce však je, že takéto snahy nemajú podporu ani u ich vlastných voličov.
Z reprezentatívneho výskumu, ktorý pre Nadáciu otvorenej spoločnosti realizovala agentúra FOCUS, vyplýva, že s obmedzením infozákona by súhlasila necelá desatina občanov, kým pätina občanov je za zachovanie súčasného stavu a polovica ľudí by dokonca privítala rozšírenie infozákona:
Podľa 9 % respondentov by sa mala zmierniť povinnosť úradov poskytovať občanom informácie, teda obmedziť rozsah povinne poskytovaných informácií občanom alebo umožniť úradom podľa vlastného uváženia a bez zákonom presne stanovených kritérií samostatne rozhodnúť, či informáciu občanovi poskytnú alebo neposkytnú. Až 50,5 % občanov si myslí, že povinnosť úradov poskytovať občanom informácie by sa mala rozšíriť a úrady by mali mať povinnosť aktívne zverejňovať viac informácií aj bez toho, aby boli o to požiadané. Podľa 20,2 % respondentov by sa infozákon nemal meniť. Zvyšných 20 % respondentov nemá na túto otázku názor.
Z výsledkov výskumu teda vyplýva, že 70 % ľudí si neželá okliešťovanie infozákona. Za pozornosť stojí najmä fakt, že na rozdiel od mnohých iných aktuálnych problémom názor na túto otázku nestavia proti sebe voličov vládnej koalície a opozície. Zmiernenie infozákona by privítalo 11,0 % voličov SMER-u, 8,5 % voličov SNS a 13 % voličov HZDS, kým za rozšírenie infozákona sa vyslovilo 51,1 % voličov SMER-u, 52,6 % voličov SNS a 53,8 % voličov HZDS. Zachovanie súčasného stavu preferuje 18,7 % voličov SMER-u, 22,8 % voličov SNS a 26,3 % voličov HZDS.
Ak sa poslanci vládnej koalície pokúsia oklieštiť infozákon, budú postupovať nielen v rozpore s väčšinovým názorom verejnosti, ale aj proti očakávaniam vlastných voličov. I voliči Fica, Slotu a Mečiara si totiž uvedomujú, že moc je potrebné kontrolovať a prístup k informáciám je dôležitým predpokladom tejto kontroly. Snáď si toho budú vedomí aj tí, ktorí ich v parlamente zastupujú.
