Takou je napríklad otázka, či pri hlasovaniach o štátnom občianstve postupovali v súlade s vládnym programom Radoslav Procházka a Obyčajní ľudia Igora Matoviča alebo zvyšok koalície. R. Procházka opakovane tvrdil, že my všetci, čo sme v parlamente hlasovali proti Matovičovmu pozmeňováku a smeráckej novele, sme hlasovali proti plneniu vládneho programu, kým oni dvaja s Matovičom sa vlastne ako jediní z vládnej koalície zachovali v súlade s vládnym programom. "Vládny program hovorí, že budeme redukovať nežiaduce dôsledky súčasnej zákonnej úpravy o občianstve a tento koaličný návrh redukoval aj žiaduce dôsledky. Pozmeňovací návrh poslanca Matoviča redukoval nežiaduce a ponechával žiaduce dôsledky," uviedol napríklad v rozhovore pre denník Pravda. Nuž nie je to celkom tak. A potvrdzujú to prinajmenšom tri argumenty.
Žiaduce účinky? Ako pre koho
Prvým je, že R. Procházka cituje z programového vyhlásenia vlády trochu neúplne. Vládny program totiž o tejto téme hovorí, že vláda "zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve, tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky." Keby v tejto vete bola bodka za slovami "účinky tohto zákona", prichádzala by snáď do úvahy aj Procházkova interpretácia. Programové vyhlásenie vlády však nehovorí o nežiaducich negatívnych účinkoch vo všeobecnosti, ale o nežiaducich negatívnych účinkoch na občanov SR.
Odstrašujúci účinok hrozby straty slovenského občianstva na záujem o maďarské občianstvo na základe Orbánovho zákona iste môže byť vnímaný aj ako pozitívny žiaduci účinok (napr. ak sa obávame dôsledkov masového uplatňovania tejto možnosti), ale nemožno s úplne vážnou tvárou označovať stratu občianstva za žiaduci účinok na občanov SR. Ak máte občianstvo a potom ho proti svojej vôli stratíte, ťažko to asi budete považovať za žiaduci účinok. Vo vzťahu k občanom je strata občianstva proti ich vôli evidentne nežiaducim účinkom existujúcej zákonnej úpravy.
Pozri, kto to hovorí!
Druhý dôvod, pre ktorý som presvedčený, že sa R. Procházka v tejto veci mýli, je skutočnosť, že citovaná formulácia programového vyhlásenia o eliminácii nežiaducich negatívnych účinkov zákona na občanov SR je prevzatá z programových téz, ktoré tvoria prílohu koaličnej zmluvy. A koaličnú zmluvu podpísali predsedovia štyroch koaličných strán a budúca premiérka. Tí všetci sa dnes zhodujú, že elimináciou nežiaducich účinkov na občanov SR mali na mysli odstránenie možnosti straty občianstva pre všetkých občanov. Kým R. Procházka de facto tvrdí, že lídri koaličných strán tým mysleli odstránenie možnosti straty občianstva iba pre niektorých občanov a zachovanie tejto možnosti vo vzťahu k iným občanom. Pri všetkej mojej úcte k právnickej erudícii R. Procházku (a to teraz naozaj nemyslím ironicky) si nemyslím, žeby dokázal lepšie rozpoznať úmysly lídrov koalície ako oni sami.
Iste, pri zákonoch sa môže stať, že zákonodarcovia majú nejaký úmysel, ale zákon sformulujú tak nepodarene, že z neho nakoniec vylezie niečo iné. A šikovný právnik dokáže súd presvedčiť, že hoci zákonodarca chcel zákonom dosiahnuť A (tak je to predsa napísané v dôvodovej správe), zákon je napísaný tak, že platí B. A potom naozaj platí B, lebo nie je dôležitý úmysel autora, ak mu text zákona nezodpovedá. Tu sme ale v inej situácii. Koaličná dohoda a nakoniec aj programové vyhlásenie vlády sú zmluvou a pri tej má úmysel autorov trochu väčší význam. Keď sa zmluvné strany zhodujú, že zmluvou mysleli A, ťažko môže prísť niekto iný ako jedna zo zmluvných strán a tvrdiť, že tým v skutočnosti mysleli B.
Dodatočná intuícia
A nakoniec ma k môjmu presvedčeniu o Procházkovom omyle v tejto veci vedie skutočnosť, že až do objavenia sa pozmeňujúceho návrhu Igora Matoviča nikto v koalícii nespochybňoval, že naplnením programového vyhlásenia vlády bude zrušenie možnosti straty štátneho občianstva vo vzťahu ku všetkým občanom. Boli okolo toho viaceré diskusie. Objavili sa pochybnosti nad tým, či práve tento návrh je najlepší. Uvažovalo sa, akým spôsobom teda má Slovensko reagovať na Orbanov zákon. KDH prišlo s iniciatívou zakázať ľuďom s dvojakým občianstvom výkon niektorých funkcií a povolaní. Ale až do Matovičovho návrhu bolo všetkým zúčastneným jasné, že eliminovaním nežiaducich negatívnych účinkov zákona na občanov SR sa myslí zrušenie možnosti odoberať občanom občianstvo proti ich vôli. Teda, že nikto nemá prísť o občianstvo, ak o to sám nepožiada.
Až potom dodatočne, niekoľko mesiacov po podpise koaličnej dohody, schválení vládneho programu a predstavení koaličného návrhu riešenia problému občianstva, prišli so svojou opravnou novelou aj poslanci SMER-u a až po nich prišiel s obsahovo veľmi podobným riešením I. Matovič. To by ale znamenalo, že sme nikto v okamihu vzniku koalície nechápali, k čomu sa zaväzujeme a správne sme to pochopili až dodatočne o niekoľko mesiacov neskôr. Tak nejako?
Verím, že sa môže stať, že bádateľ v 21. storočí pochopí zmysel textu napísaného v antickom Grécku lepšie, než ho chápal jeho predchodca v 18. storočí. Ale neverím, že I. Matovič a R. Procházka vedia vo februári 2011 o úmysloch I. Radičovej, M. Dzurindu, R. Sulíka, J. Figeľa a B. Bugára z prelomu júna a júla 2010 viac ako oni sami.
P. S. Hoci mám vo veci dvojakého občianstva iné názory ako Rado Procházka a som presvedčený, že v otázke napĺňania vládneho programu sa mýli, úvahy, žeby voči nemu mali byť za hlasovanie o občianstve vyvodzované nejaké dôsledky, považujem za úplne scestné. Vládna koalícia nemá nikoho lepšieho na čelo ústavnoprávneho výboru.
Vo veci riešenia problému okolo zákona o občianstve netreba vyvodzovať personálne dôsledky, ale hľadať vecné riešenia, na ktorých sa dokáže zhodnúť celá koalícia. Ale také, aby boli v súlade s tým, na čom sa koalícia dohodla pri svojom vzniku.
