Smer urobil, čo sa len dalo. Zrušil dvojkolovú voľbu županov. Tým zvýhodnil svojich kandidátov, keďže je dlhodobo výrazne najsilnejšou politickou stranou a 5 zo 6 jeho županských kandidátov sú úradujúci župani. Ten šiesty je primátorom krajského mesta, poslancom NR SR a popredným predstaviteľom Smeru. Že to zároveň zvyšuje aj riziko zvolenia fašistu v niektorom z krajov, nebolo pre SMER-SD a jeho koaličných partnerov až také dôležité.
Bystrica a zvyšok Slovenska
V Banskej Bystrici je aj preto situácia odlišná od ostatných krajov. Viacerí relevantní demokratickí kandidáti už odstúpili. A proti fašistovi Kotlebovi stojí nezávislý kandidát Ján Lunter, ktorý nie je spojený so žiadnou politickou stranou, vygenerovalo ho prostredie občianskych aktivistov dosiaľ pôsobiacich len na lokálnej úrovni a dodatočnú podporu dostal od strán vládnej koalície aj demokratickej opozície.
Vo zvyšných krajoch to však, zdá sa, nebude model „všetci proti fašistom“, ale klasický pravo-ľavý zápas, respektíve duel kandidátov Smeru a kandidátov koalícií opozičných pravo-stredových strán. Práve tieto dvojice kandidátov zrejme zvedú županské súboje o prvenstvo. Favoritmi sú smerácki kandidáti, avšak prieskumy ukázali, že najmä v Žilinskom kraji (Erika Jurinová vs. Juraj Blanár) a Trnavskom kraji (Jozef Viskupič vs. Jozef Mikuš) môže byť ten súboj ešte veľmi vyrovnaný. Prekvapenia, samozrejme, nie sú vylúčené ani v iných krajoch. Pri tradične nízkej účasti môže záležať na každom hlase.
Červená Bratislava?
Najzamotanejšia situácia je v Bratislavskom kraji, v ktorom SMER-SD nepostavil žiadneho vlastného kandidáta. Štvoricu kandidátov s najväčšími šancami na zvolenie tvoria traja nezávislí kandidáti (Milan Ftáčnik, Pavol Frešo, Rudolf Kusý) a kandidát pravo-stredovej koalície SaS-OĽaNO-NOVA-SMK-OKS-Zmena zdola Juraj Droba. Posledný z menovaných je pritom jediný z kandidátov, pri ktorom nehrozí, že nám Robert Fico 5. novembra zaželá krásne červené ráno aj do Bratislavy.
Ftáčnik je ľavicovo orientovaný, s Ficom ho spája členstvo v KSS aj v SDĽ, do viacerých komunálnych funkcií už kandidoval s podporou Smeru a krajský šéf SMER-SD Martin Glváč ho aj teraz na poslednú chvíľu podporil listom členom strany. Podpora to bola síce taká trochu nemastná neslaná a sám Ftáčnik ju odmietol, no nič nebude brániť Smeru, aby jeho prípadný úspech vydával aj za svoj.
Doprava zadarmo. Doľava tiež
Frešo bol županom dve funkčné obdobia a vďaka nemu nebol v povolebných mapkách Bratislavský kraj zafarbený načerveno, ale namodro. Ako župan stihol byť aj predsedom SDKÚ-DS. Teraz nim už nie je a kandiduje dokonca ako nezávislý. Jeho SDKÚ-DS je však pri voľbách do bratislavského krajského zastupiteľstva súčasťou koalície, ktorej najsilnejšou súčasťou je SMER-SD. Málokto si to všimol, ale pár slov si to zaslúži.
To, že v Nitrianskom kraji sa SDKÚ-DS už v minulosti dokázala spojiť aj Smerom do protimaďarskej Slovenskej koalície, bola výnimka z pravidla. V iných krajoch, a najmä v Bratislavskom, bola SDKÚ-DS a koalície okolo nej protiváhou Smeru. V mestskom zastupiteľstve Bratislavy si síce poslanci za SMER-SD a SDKÚ-DS rozumeli tak dobre, až sa začalo hovoriť o fialovej koalícii, volebná spolupráca na krajskej úrovni však bola tabu. Až do týchto volieb, v ktorých vo vzťahu k zastupiteľstvu ide fialová koalícia v rozšírenom zložení spolu. Toto volebné spojenectvo je smutnou bodkou za pôsobením niekdajšieho lídra pravice.
Nezávislosť s ručením obmedzeným
Kusému priame prepojenie na SMER-SD vyčítať nemožno. Na rozdiel od Ftáčnika a Freša nie je nezávislým kandidátom iba preto, že sa mu momentálne žiadnej straníckej podpory nedostáva. Inej možno áno, keďže jeho kampaň pôsobí najmasívnejšie a objavuje sa okolo nej najviac pochybností.
Jeho názory na celoslovenskú politiku nie sú všeobecne známe a možno je to aj dobre, lebo keď dostal príležitosť sa vyjadriť, vyústilo to do „breptu“, keď sa ako jediný z prvej štvorky vyjadril, žeby nemal problém spolupracovať ani s poslancami zvolenými za fašistickú stranu. Následne to síce na Facebooku žehlil, ale to už vyznieva skôr ako dodatočná korekcia na radu volebného štábu.
Víťazstvo žiadneho z tejto trojice nezávislých kandidátov by tak SMER-SD nevnímal ako stratu bratislavskej vlajočky. Napokon práve v Bratislave voliči v ostatných komunálnych voľbách zažili malý šok, keď sa až po voľbách dozvedeli, že zvolený nezávislý kandidát na starostu Starého Mesta Radoslav Števčík kandidoval vlastne s podporou SMER-SD. Smeru nič nebráni, aby túto úspešnú fintu v nejakej obmenenej forme zopakoval.
Možnosť povedať NIE Ficovmu Smeru
Jediným kandidátom, pri ktorom sa Ficov SMER-SD nebude môcť tváriť, že premaľoval na sýtejší, či bledší odtieň červenej aj Bratislavský kraj, tak ostáva Juraj Droba. Župné voľby nie sú iba súťažou jednotlivých kandidátov, ich nápadov, či predvolebných sľubov a bilboardov. Župné voľby sú súčasťou politického zápasu v krajine. Aj tieto voľby rozhodujú o tom, ktorej z politických alternatív dávajú volič prednosť pri rozhodovaní o správe vecí verejných.
Na rozdiel od minulosti je ponuka postavená ešte jasnejšie. Vo všetkých ôsmich krajoch vznikli volebné koalície strán demokratickej opozície. Strany vládnej koalície idú v niektorých krajoch do volieb spolu, inde samé, inde ešte nejaké prívesky pribrali. V žiadnom z krajov však nevznikli koalície, v ktorých by spolu išli do volieb vládne aj reálne opozičné strany.
Kto chce povedať nie Ficovmu Smeru, môže to urobiť aj v sobotňajších župných voľbách. V Bratislavskom kraji to znamená dať hlas Jurajovi Drobovi a ľuďom kandidujúcim za poslancov zastupiteľstva za koalíciu strán demokratickej opozície. A hlavne by nemal v sobotu ostať doma. Lebo aj v týchto voľbách bude platiť, že kto mlčí, ten svedčí.
