Voči dvom totalitným režimom, ktoré v 20. storočí tragicky zasiahli do vývoja našej krajiny, a ideológiám, ktoré za nimi stoja, sa na Slovensko už dlhodobo uplatňuje dvojaký meter. Verejnosť i štátne orgány, vrátane orgánov činných v trestnom konaní dlhodobo pristupujú ku komunistom oveľa benevolentnejšie ako k fašistom.
Komunisti a fašisti
Komunistická strana Slovenska nerušene pôsobí v politickom systéme, v rokoch 2002 – 2006 mala zastúpenie v parlamente. Fašisti sa síce v roku 2016 prepracovali do parlamentu tiež, ale im už súd jednu stranu rozpustil a momentálne sa rozhoduje o tom, či im rozpustí aj druhú. S tým, že KSS má v názve slovo komunistická, nie je žiadny problém. Skúste si však predstaviť, že by sa niekto pokúsil zaregistrovať politickú stranu, ktorá by mala v názve slovo fašistická alebo nacistická. Ani s trestným stíhaním extrémistických prejavov fašistov to nie je bohviečo, ale kedy ste počuli, že bol niekto naposledy stíhaný za podporu a propagáciu komunizmu alebo spochybňovanie jeho zločinov?
Z hľadiska slovenskej legislatívy je pritom komunistický režim vnímaný ako rovnako zločinecký ako ten fašistický. Prax je však úplne iná. Dobrým príkladom je aj súťaž RTVS o najväčšieho Slováka. Keď začínala a hrozilo, že by mohol „súťažiť“ aj prezident fašistického Slovenského štátu Jozef Tiso, vyvolalo to takú búrku nevôle, že ho usporiadatelia zo zoznamu škrtli.
Do prvej desiatky sa však dostali hneď dvaja komunisti. Okrem Alexandra Dubčeka, ktorý sa po roku 1968 s komunizmom postupne rozišiel a bol nakrátko súčasťou aj ponovembrovej demokratickej politiky, aj komunista od začiatku až do konca Gustáv Husák, najsilnejší muž komunistického režimu celé druhé dve desaťročia jeho existencie.
Tri problémy s Hrdličkom
A ako by toho ešte nebolo dosť, možnosť v relácii ho predstaviť a obhajovať dostal súčasný predseda Komunistickej strany Slovenska (KSS) Jozef Hrdlička. To je problém prinajmenšom z troch dôvodov.
1. Legitimizuje sa tým politický subjekt hlásiaci sa ku komunistickej ideológii, ku ktorému by sa slušná demokratická verejnosť mala správať rovnako ako k fašistom. Ak by Tiso v súťaži ostal, dala by RTVS príležitosť obhajovať ho Kotlebovi?
2. Verejnoprávna televízia v hlavnom vysielacom čase vytvorila priestor pre ospevovanie a obhajobu zločineckého komunistického režimu a jeho vrcholného predstaviteľa jeho nasledovníkom.
3. RTVS tým zrejme porušila zákon o volebnej kampani.
Tretí problém je z hľadiska témy síce najmenej závažný, ale môže mať pre RTVS nakoniec najvážnejšiu dohru.
Priestor pre kandidáta
Zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani v § 10 upravuje vysielanie počas volebnej kampane pre voľby do NR SR a pre voľby do Európskeho parlamentu. Podľa § 10 ods. 7 zákona „Vysielanie iných programov, než sú uvedené v odsekoch 2 a 5 a § 12 ods. 5, a vysielanie politickej reklamy uvedenej v odsekoch 1 a 3, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie voličov v prospech alebo v neprospech kandidujúcej politickej strany alebo kandidujúcej koalície politických strán, počas volebnej kampane je zakázané.“.
Porušenie § 10 ods. 7 zákona môže spočívať v skutočnosti, že Jozef Hrdlička je kandidátom č. 1 na kandidátnej listine koalície KSS, Vzdor – strana práce vo voľbách do Európskeho parlamentu. Volebná kampaň začala uverejnením rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov SR, teda už 4. februára 2019 a skončí až dva dni pred voľbami.
Odvysielanie publicistickej relácie, v ktorej v rámci diskusie predseda KSS a kandidát č. 1 koalície KSS, Vzdor – strana práce Jozef Hrdlička vystupoval s obhajobou Gustáva Husáka, v čase mesiac pred voľbami do Európskeho parlamentu mohlo ovplyvniť hlasovanie oprávnených voličov a tým mohlo prísť k porušeniu zákazu ustanovenému v § 10 ods. 7 zákona o volebnej kampani.
Napriek zákazu
Predmetnú reláciu zrejme nie je možné použiť žiadnu z výnimiek, ktoré v § 10 ods. 7 pripúšťa zákon o volebnej kampani. Evidentne nejde o vysielanie politickej reklamy (§ 10 ods. 1 a 3), ani o diskusiu kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu (§ 10 ods. 2 a 5).
Podľa môjho názoru nejde ani o publicistickú reláciu v zmysle § 12 ods. 5, ktorý znie „Za politickú reklamu na účely tohto zákona sa nepovažuje vysielanie spravodajských programov a publicistických programov, ak sa realizujú v súlade s programovou službou.“
Účelom zákonnej úpravy televízneho a rozhlasového vysielania počas kampane je garantovať rovnosť všetkých kandidujúcich subjektov. Zmyslom zákazu ustanoveného v § 10 ods. 7 nie je v čase volebnej kampane úplne zakázať spravodajské pokrývanie politického diania v krajine, ani vysielanie publicistických relácií o dôležitých spoločenských témach. Mali by sa však realizovať spôsobom, ktorý nenaruší volebnú súťaž a rovnosť kandidujúcich politických subjektov. Účasť predsedu jednej politickej strany a top kandidáta jednej z kandidujúcich volebných koalícií v diskusii mohla zvýhodniť túto stranu a koalíciu voči iným kandidujúcim politickým subjektom.
Účelové obchádzanie zákona?
Vykladať ustanovenie § 12 ods. 5 tak, že na to, aby išlo o výnimku zo zákazu podľa § 10 ods. 7, stačí, že ide o publicistickú reláciu, ktorá sa realizuje v súlade s programovou službou, bez ohľadu na ďalšie relevantné súvislosti, by bolo podľa môjho názoru účelovým obchádzaním zákona o volebnej kampani a zmyslu zákonnej úpravy televízneho vysielania v čase volebnej kampane ako takej.
V predmetnom prípade totiž nešlo o dôležitú aktuálnu udalosť, ktorá by sa týkala jednej z kandidujúcich politických strán, ani o tému, ku ktorej by sa nemohol kompetentne vyjadriť nikto iný ako kandidát č. 1 jedného z kandidujúcich subjektov. Relevantnou okolnosťou je v tomto prípade aj téma relácie, ktorou je pôsobenie vrcholového predstaviteľa komunistickej strany, pričom hosťom relácie bol súčasný predseda komunistickej strany.
Ktorý iný kandidát mimoparlamentnej strany dostane v RTVS za celý čas volebnej kampane pred eurovoľbami k dispozícii taký veľký, pohodlný a kvalitný vysielací čas, ako dostal predseda komunistov Hrdlička?
Na možné porušenie zákona som už včera niekoľko hodín pred odvysielaním relácie upozornil vedenie RTVS aj Radu RTVS a zároveň som podal sťažnosť na Radu pre vysielanie a retransmisiu.
RTVS nezareagovala, Rada pre vysielanie a retransmisiu bude musieť moju sťažnosť preveriť.
***
Ak sa Vám článok páčil, môžete ho podporiť na VYBRALI SME.
