Za týmto nápadom údajne stoja zatiaľ bližšie nešpecifikované podnikateľské kruhy. Venezuelský prezident Hugo Chávez chce vo svojej krajine posunúť čas o pol hodinu, čo by malo podľa neho "kladné účinky na metabolizmus vďaka dlhšiemu pôsobeniu slnečných lúčov na ľudí, čo im umožní podávať lepšie výkony v práci a v škole". Pohyblivé letné prázdniny by vraj nemali kladné účinky na metabolizmus, ale na biznis cestovných kancelárií, ktorým by sa tak predĺžila letná turistická sezóna. Pravda v tejto súvislosti spomína, že návrh má podporu štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Dušana Muňka (SMER-SD), známeho nielen láskou k exotickému vtáctvu, ale aj svojimi aktivitami a aktivitami svojej rodiny v cestovnej kancelárií SATUR. Rezort životného prostredia má síce s termínom letných prázdnin asi tak veľa spoločného ako boj proti klimatickým zmenám so svetovým mierom, ale keď mohol Al Gore získať Nobelovu cenu za mier, prečo by v tom mal byť nejaký problém?
V našom živote sú niektoré veci, ktoré sú ustálené, zaužívané a tradičné a nemali by sa meniť len tak, bez veľmi vážneho dôvodu. Veci súvisiace s počítaním času patria často do takejto kategórie. Vytvárajú totiž jeden zo základných rámcov našej prítomnosti vo svete. Niekedy však ani takéto veci nemožno nechať úplne po starom. A to napr. vtedy, keď sa zistí, že to, čo meriame, nezodpovedá tomu, čo sa meria. To bol príbeh gregoriánskej reformy kalendára. Dejiny však poznajú aj samoúčelné zmeny kalendára. Takou bol kalendár francúzskej revolúcie, ktorý bol snahou odstrihnúť sa od minulosti aj v takejto symbolickej rovine. A zároveň bol prejavom pýchy rozumu, ktorý sa vyvyšoval nad tradíciu. Kalendár francúzskej revolúcie bol z čisto racionalistického pohľadu so svojimi 12 mesiacmi po 3 x 10 dní a 5 (alebo 6) doplnkovými dňami na konci roka lepšie a logickejšie usporiadaný ako náš nedokonalý a po predkoch zdedený kalendár, v ktorom majú niektoré mesiace 30, iné 31 dní a jeden 28 alebo 29 dní, pričom ani sa úplne pravidelne nestriedajú (júl a august - dva mesiace po 31 dní za sebou). O tom, že sa mesiace (s výnimkou februára) nedajú deliť na 7-dňové týždne, už ani nehovoriac. Napriek tomu mal francúzsky revolučný kalendár veľmi krátke trvanie. A nielen preto, že neuspela francúzska revolúcia, ale najmä pre svoju umelosť.
Nápad so zmenou termínu letných prázdnin má bližšie k divokému a podenkovému pokusu francúzskych revolucionárov než k premyslenému počinu pápeža Gregora XIII. Hoci viac ako o pýchu rozumu, by v tomto prípade išlo o triumf záujmov cestovných kancelárií. Na opustenie tradície letných prázdnin začínajúcich začiatkom júla a končiacich koncom augusta neexistuje žiadny legitímny dôvod. Úplne stačí, že sa táto tradícia deformovala prijatím slovenskej ústavy v roku 1992. Pre nás bol 1. september tradičným začiatkom školského roka, ak práve nebola sobota alebo nedeľa. Našim deťom takýto pevný bod v ich školských laviciach chýba. Prvý septembrový deň je ako Deň Ústavy štátnym sviatkom, nie prvým dňom vyučovania. Keď už sme pri tom, nestálo by za to prijať novú ústavu? A podľa možnosti v iný deň ako 1. septembra. To je ale jediná zmena, o ktorej by sme mali v súvislosti s letnými prázdninami uvažovať.
