Paradoxne preto, lebo s návrhom na vyhlásenie 28. októbra za štátny sviatok paralelne a nezávisle od seba prichádzajú dve skupiny poslancov. Trojica poslancov OKS Zajac, Dostál, Osuský a trojica poslancov SDKÚ Kaník, Štefanec, Harman. Obe skupiny poslancov navrhujú nezvyšovať doterajší počet štátnych sviatkov a miesto 28. októbra preradiť zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky.
Preteky?
Návrh poslancov SDKÚ bol vo štvrtok minulého týždňa doručený do podateľne NR SR o niekoľko hodín skôr ako návrh poslancov OKS. OKS však zámer predložiť tento návrh verejne avizovala už v utorok, zaslala návrh zákona predsedom poslaneckých klubov strán vládnej koalície a ich prostredníctvom ponúkla všetkým koaličným poslancom možnosť pripojiť sa k predkladateľom návrhu vyhlásiť 28. október za slovenský štátny sviatok. Škoda, že príležitosť na spoločný postup v tejto veci nebola využitá a miesto jedného spoločného návrhu sa na programe parlamentnej schôdze ocitnú dva takmer totožné návrhy.
Takmer totožné preto, lebo úplne totožné nie sú. Návrh poslancov SDKÚ totiž obsahuje drobnú historickú mystifikáciu a vážnu legislatívnu chybu.
Pomlčková mystifikácia
Historická mystifikácia spočíva v navrhovanom označení štátneho sviatku ako „Dňa vzniku Česko-slovenskej republiky, spoločného štátu Čechov a Slovákov". 28. októbra 1918 totiž žiadna Česko-slovenská republika nevznikla. Jednak sa vtedy ešte nevedelo, či novo vznikajúci štát bude mať republikánsku formu vlády, ale to by bol menší problém. Väčší problém je v pomlčke, ktorá nezodpovedá historickej realite. Prvá republika z rokov 1918 až 1939 totiž podľa svojej ústavy z roku 1920 nebola Česko-slovenskou republikou, ale Československou republikou. A tak sa aj oficiálne označovala. Môžeme sa teraz navzájom presviedčať, žeby bolo spravodlivejšie a pre ďalšie vzťahy Čechov a Slovákov lepšie, keby tam tá pomlčka (či spojovník) bola. Ale faktom je, že nebola.
Návrh poslancov OKS zachováva označenie 28. októbra ako „Dňa vzniku samostatného česko-slovenského štátu", ktorým je tento deň označený ako pamätný deň v súčasnom znení zákona o štátnych sviatkoch. Historicky najpresnejším by bol „Deň vzniku Československej republiky", ale pokiaľ dotyčný štátny útvar iba opisne označujeme a netvárime sa, že ide o jeho oficiálny názov, prívlastok česko-slovenský nie je problematický.
Popletené poradie
Vymeniť 28. október a 1. september v zozname štátnych sviatkov a pamätných dní sa nezdá byť mimoriadne zložitou operáciou, pri ktorej by sa bolo možné pomýliť. Zdanie klame. Ak by bol návrh poslancov SDKÚ schválený v predloženej podobe, mali by sme v zákone o štátnych sviatkoch takéto poradie pamätných dní:
...
j) 10. august - Deň obetí banských nešťastí,
k) 9. september - Deň obetí holokaustu a rasového násilia,
l) 19. september - Deň vzniku Slovenskej národnej rady,
m) 6. október - Deň obetí Dukly,
n) 27. október - Deň černovskej tragédie,
o) 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky,
p) 29. október - Deň narodenia Ľudovíta Štúra,
r) 30. október - výročie Deklarácie slovenského národa,
...
Že 1. september akosi nepatrí medzi 27. a 29. október, ale medzi 10. august a 9. september? Aha? Chybička se vloudila. To sa pri návrhoch šitých horúcou ihlou, ktoré si zrejme poriadne neprečítali ani samotní predkladatelia, niekedy stáva.
Len pre úplnosť dodávam, že podľa návrhu OKS by Deň Ústavy Slovenskej republiky mal byť pamätným dňom pod písmenom k), pričom nasledujúce pamätné dni by sa primerane posunuli.
Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť vždy to isté. A v tomto prípade ani nie je. Teraz však ide najmä o to, aby 28. október získal v slovenskom kalendári miesto, ktoré mu právom patrí. Či sa tak stane schválením návrhu OKS alebo opravou návrhu poslancov SDKÚ do podoby návrhu OKS, nie je to najdôležitejšie.
