List premiéra Petra Pellegriniho obsahuje údajné výhrady Slovenskej republiky voči Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii zhrnuté do šiestich bodov. V skutočnosti to žiadne výhrady nie sú. Jeden z bodov je vyložené klamstvo, jeden sa netýka Globálneho rámca, zvyšné štyri body sa ako výhrady iba tvária, lebo v skutočnosti ide (s jednou čiastočnou výnimkou) o tvrdenia, ktoré obsahu Globálneho rámca nijako neodporujú, ba dokonca majú v jeho texte oporu.
Pellegriniho „výhrady“ sú len jemne upravenou verziou „výhrad“, ktoré voči Globálnemu rámcu sformuloval svojím uznesením na návrh SNS slovenský parlament a ktoré si osvojila Pellegriniho vláda.
Rozpor s migračnou politikou SR: Lož
Prvá výhrada znie: „Konečná verzia Globálneho paktu o migrácii z 11. júla 2018 nie je konzistentná so súčasnou bezpečnostnou a migračnou politikou Slovenska.“ Nesúlad paktu s aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou konštatovalo aj uznesenie NR SR. Ide o pôvodne jedinú výhradu obsiahnutú v návrhu SNS, ostatné boli doplnené na základe pozmeňujúceho návrhu poslancov SMER-SD.
Aj keby to bola pravda, nebola by to v skutočnosti výhrada. Ak je vnútorná politika krajiny v rozpore s medzinárodným dokumentom, má si krajina upraviť vnútornú politiku, aby bola v súlade, alebo pri príprave medzinárodného dokumentu navrhnúť jeho zmenu tak, aby bol v súlade jej vnútornou politikou. Konštatovať nesúlad bez uvedenia konkrétnych rozporov nie je výhrada, iba prázdne vyplakávanie.
Uviesť konkrétne rozpory však možné nebolo, keďže žiadne neexistujú. Migračná politika SR totiž nie je šírenie strachu z utečencov a migrantov, ako sa SNS, ústavná väčšina NR SR a Peter Pellegrini zrejme domnievajú, ale oficiálny dokument, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 31. augusta 2011 uznesením č. 574. A Globálny rámec nie je v rozpore s Migračnou politikou SR. Prinajmenšom dosiaľ nikto nepovedal, v čom konkrétne by ten rozpor mal spočívať. Kto si prečítal oba dokumenty, vie, že žiadny rozpor medzi nimi neexistuje.
Kvóty: Utečenci a migranti
Šiesta výhrada znie: „Slovensko naďalej odmieta politiku povinných migračných kvót.“ V celom Globálnom rámci sa slovo „kvóta“ nenachádza ani jeden jediný raz. Globálny rámec o žiadnych povinných kvótach neuvažuje.
Navyše kvóty sa v rámci EÚ mali týkať utečencov, nie migrantov. A Globálny rámec zdôrazňuje, že migranti a utečenci sú dve odlišné skupiny, že iba utečenci majú nárok na osobitnú medzinárodnú ochranu a že tento Globálny rámec sa týka migrantov, nie utečencov (čl. 4).
Utečenci utekajú pred vojnou, politickým alebo iným prenasledovaním a štáty by im mali poskytnúť ochranu v podobe azylu alebo dočasnej ochrany. Migranti odchádzajú zväčša za lepším životom ako majú vo svojej materskej krajine a je úplne na rozhodnutí jednotlivých štátov, či nejakých migrantov príjmu, alebo nie a ak áno, tak koľko, akých, na základe akých kritérií a za akých podmienok. Na tom ani Globálny rámec nič nemení.
Inak povedané – to, aký má Slovenská republika postoj k povinným utečeneckým kvótam, je irelevantné z hľadiska jej vzťahu k medzinárodnému dokumentu, ktorý sa zaoberá migrantmi, nie utečencami.
Zvrchovaná zvrchovanosť: Veď áno. No a?
Druhá, štvrtá a piata výhrada rôznymi slovami deklarujú to isté – zvrchovanosť krajiny pri rozhodovaní o migračnej politike:
„2. Slovensko opätovne zdôrazňuje svoju plnú zvrchovanosť pri vymedzení vlastnej národnej migračnej politiky.
4. Akýkoľvek dokument, ktorý sa zaoberá migráciou, nemôže byť interpretovaný tak, že obmedzuje zvrchované právo Slovenska rozhodnúť sa, koho bude považovať za legálneho a nelegálneho migranta a komu udelí právo na pobyt na svojom území.
5. Slovensko si vyhradzuje právo prijímať migračnú legislatívu výlučne v súlade s vlastnou národnou migračnou politikou.“
Ani jedna z týchto troch „výhrad“ nie je skutočnou výhradou, lebo nemôže byť výhradou niečo, čo zodpovedá obsahu toho, voči čomu údajne má byť výhradou. Globálny rámec v čl. 15 výslovne uvádza: „Globálny rámec opätovne potvrdzuje zvrchované právo štátov určiť si svoju národnú migračnú politiku a ich výsadné právo riadiť migráciu v rámci svojej jurisdikcie v súlade s medzinárodným právom. V rámci svojej zvrchovanej jurisdikcie môžu štáty rozlišovať medzi legálnym a nelegálnym štatútom migrácie vrátane toho, že si určujú svoje vlastné legislatívne a politické opatrenia na realizáciu globálneho rámca, berúc do úvahy rozdielne národné reálie, politiky, priority a požiadavky na vstup, pobyt a prácu, v súlade s medzinárodným právom.“
Slovensko zdôrazňuje zvrchovanosť v migračnej politike, Globálny rámec ju explicitne potvrdzuje. Slovensko nástojí na tom, že žiadny medzinárodný dokument ho nemôže obmedziť v tom, aby samo rozlišovalo medzi legálnym a nelegálnym migrantom, Globálny rámec uvádza, že štáty môžu zvrchovane rozlišovať medzi legálnym a nelegálnym štatútom migrácie. Slovensko si vyhradzuje právo prijímať migračnú legislatívu v súlade s vlastnou migračnou politikou, Globálny rámec explicitne uvádza, že štáty si určujú svoje vlastné legislatívne a politické opatrenia na realizáciu globálneho rámca, berúc do úvahy svoju konkrétnu situáciu, vrátane vlastnej politiky.
Kde tu je, preboha, rozpor s Globálnym rámcom? Ako môže byť výhradou voči nejakému dokumentu tvrdenie, ktoré je s ním v úplnom súlade, dokonca je v tom dokumente priamo uvedené?
Pozitívna negatívna migrácia
Tretia výhrada znie: „Nelegálna migrácia motivovaná ekonomickými faktormi je negatívnym javom, ktorý predstavuje aj bezpečnostné hrozby na národnej, regionálnej a globálnej úrovni. Slovenská republika podporuje užšiu spoluprácu s tranzitnými krajinami, ako aj riešenie základných príčin migrácie v krajinách pôvodu.“
Explicitné označenie nelegálnej migrácie motivovanej ekonomickými faktormi za negatívny jav, ktorý predstavuje aj bezpečnostné hrozby na národnej, regionálnej úrovní v Globálnom rámci naozaj chýba. Ten označuje migráciu za zdroj „prosperity, inovácií a udržateľného rozvoja“ (čl. 8 a čl. ). Z kontextu je však zrejmé, že je to myslené najmä na legálnu migráciu a že aj Globálny rámec rozlišuje medzi legálnou a nelegálnou migráciou, pretože hovorí o rizikách nelegálnej migrácie (čl. 10 a 19), či o snahe „znížiť výskyt a negatívny vplyv nelegálnej migrácie prostredníctvom medzinárodnej spolupráce“ (čl. 11).
Ale hlavne, dôležitejšie ako deklaratívne označenie nelegálnej migrácie za negatívnu alebo migrácie ako takej za pozitívnu sú predsa konkrétne ciele a zámery obsiahnuté v Globálnom rámci. A tie sú zamerané práve na užšiu spoluprácu cieľových krajín migrácie s tranzitnými krajinami (ako to žiada slovenská „výhrada“), aj s krajinami pôvodu migrantov. A to nielen pri lepšej regulácii legálnej migrácie, ktorá má byť na prospech migrantov aj jednotlivých krajín, ale aj pri potieraní nelegálnej migrácie. Pellegrinim požadované „riešenie základných príčin migrácie v krajinách pôvodu“ je dokonca hneď druhým z 23 cieľov Globálneho rámca („Cieľ 2. Minimalizovať nepriaznivé podnety a štrukturálne faktory, ktoré nútia ľudí, aby opustili krajinu svojho pôvodu.“).
Radšej bez upratovačky
Nakoniec je možno teda lepšie, že do Marakéša zo Slovenska nevycestovala ani upratovačka a Pellegriniho list išiel poštou. Bolo by totiž úplne legitímne, keby krajina odmietla pristúpiť ku Globálnemu rámcu z dôvodu, že má voči nemu konkrétne výhrady. Napríklad, že s niečím v jeho texte nesúhlasí, niečo jej tam chýba, niečo by vypustila, niečo by chcela formulovať inak. A keby tie konkrétne výhrady pomenovala a vysvetlila dôvody svojho postoja. Nič také však parlament, vláda, ani premiér neurobili.
Keď sa štát podieľa na príprave medzinárodného dokumentu a do poslednej chvíle s ním súhlasí a potom k nemu bez vysvetlenia odmietne pristúpiť, je to zvláštne. Ešte aj to by však bolo menej trápne a smiešne, ako keď Slovenská republika odmietla pristúpiť ku Globálnemu rámcu a zo šiestich dôvodov, ktoré na vysvetlenie jej premiér uviedol, je jedna lož, jedno konštatovanie, ktoré sa netýka Globálneho rámca a štyri ďalšie tvrdenia, ktoré Globálnemu rámcu neodporujú, ale priamo a v jednom prípade nepriamo z neho vyplývajú.
To by nedokázala vysvetliť ani tá najlepšia upratovačka.
***
Ak sa Vám článok páčil, môžete ho podporiť na VYBRALI SME.
