Ústavný súd 20. mája 2009 rozhodol, že zákon, ktorým bol zriadený Špeciálny súd, je protiústavný. Jedným z dôvodov, pre ktorý ústavný súd považoval Špeciálny súd za protiústavný, boli previerky sudcov Špeciálneho súdu.
Rozhodnutia ústavného súdu nie sú Písmo sväté. Možno s nimi nesúhlasiť, možno s nimi polemizovať a kritizovať ich. Mali by sa však rešpektovať. Nie účelovo obchádzať.
Sedem ku šiestim
Obzvlášť rozhodnutie ústavného súdu o zrušení Špeciálneho súdu je značne problematické. Plénum ústavného súdu o ňom rozhodlo v pomere sedem hlasov ku šiestim. Prehlasovaní sudcovia vydali odlišné stanovisko, v ktorom kvalifikovane a obsiahlo polemizujú s väčšinovým rozhodnutím svojich kolegov.
Ani oni však protiústavnosť previerok sudcov Špeciálneho súdu úplne nespochybňujú. Na rozdiel od väčšiny ústavného súdu pripúšťajú, že previerky by mohli byť opodstatnené vo vzťahu k ustanoveniu do funkcie sudcu Špeciálneho súdu. Vo vzťahu k preverovaniu sudcov, ktorí sú už za špeciálnych sudcov ustanovení, však v zásade súhlasia s väčšinovým názorom súdu o jeho protiústavnosti.
Vztiahnuté na dnešnú situáciu: Ak sa stotožníme s názorom tesne menšinovej časti ústavných sudcov, je možné pripustiť, že previerky kandidátov na sudcov by boli v poriadku. Aj to je diskutabilné, lebo ústavný súd riešil opodstatnenosť previerok vo vzťahu k sudcom Špeciálneho súdu, ktorý sa zaoberal korupciou a ďalšou špeciálnou agendou. Čiže z toho, že previerky sú opodstatnené vo vzťahu ku kandidátom na špeciálnych sudcov, nemusí automaticky vyplývať, že sú opodstatnené vo vzťahu ku kandidátom na všetkých sudcov. Ale povedzme.
Avšak preverovanie už ustanovených sudcov Národným bezpečnostným úradom je v rozpore s ústavou podľa nálezu ústavného súdu, aj podľa odlišného stanoviska menšiny ústavných sudcov.
Ústava v rozpore s ústavou?
Rozdiel oproti zákonu o Špeciálnom súde tu, pochopiteľne, je. Vtedy išlo o obyčajný zákon, teraz sa má zmeniť priamo ústava. Novelu ústavy nemožno napadnúť na ústavnom súde ako protiústavnú. Znamená to však, že to bude v poriadku?
Rozhodne nie. Ústavný súd totiž v roku 2009 nenamietal rozpor previerok špeciálnych sudcov s ustanoveniami ústavy upravujúcimi vznik funkcie sudcu, ale s ustanoveniami, ktoré definujú Slovenskú republiku ako demokratický právny štát a zakotvujú deľbu moci a nezávislosť súdnictva. Konkrétne:
Čl. 1
(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Čl. 141
(1) V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
(2) Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.
Čl. 144
(1) Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
Tieto ustanovenia v ústave ostávajú. Zmeniť ich neplánujú ani SMER s KDH. A ťažko by aj mohli. Nie sú to totiž nejaké „technické detaily“, ktoré možno v rôznych ústavných systémoch upraviť rôznym spôsobom. Bez princípov demokratického právneho štátu, deľby moci a nezávislosti súdnictva nemôže byť reč o ústave moderného demokratického štátu.
A kým tam tie ustanovenia budú, budú s nimi previerky sudcov podľa názoru ústavného súdu v rozpore. Bez ohľadu na to, či budú zavedené zákonom alebo zmenou ústavy.
Znovu sa na to spýtať ústavného súdu môcť nebudeme. Ale nemôžeme sa ani tváriť, že nevieme, čo o tom ústavný súd povedal. Aj keď poniektorí sa tak nepochybne tváriť budú.
***
