Transparentný účet je účet, na ktorom vidí všetky operácie nielen jeho majiteľ, ale aj ktokoľvek iný. Pretože informácia o ňom je verejne dostupná na webe. Je to dobré okrem iného aj na kontrolu politikov uchádzajúcich sa vo voľbách o nejakú verejnú funkciu. Prostredníctvom transparentného účtu si môžete skontrolovať, kto im na kampaň prispieva i na čo tie peniaze používajú. Teda teoreticky. Reálne je to trochu zložitejšie.
Zo slovenských bánk umožňuje transparentný účet viesť podľa mojich informácií jedine Slovenská sporiteľňa. Všetky ich nájdete na www.transparentneucty.sk. Keďže sa aj ja momentálne uchádzam o verejnú funkciu, ako kandidát koalície NOVA – KDS – OKS do europarlamentu som sa rozhodol, že si zriadim transparentný účet tiež. Naivne som myslel, že prídem do banky, podpíšem zmluvu o zriadení účtu a na druhý deň už budem aj ja medzi politikmi, ktorí umožňujú verejnosti, aby sa im pozerala na prsty. Lenže bolo to nakoniec takto:
Deň prvý
Na webstránke píšu, že za účelom zriadenia transparentného účtu možno navštíviť ktorékoľvek obchodné miesto. Tak som na jedno zašiel. Keď som prišiel na rad, pracovníčka č. 1 (bude ich v tomto príbehu viac) mi hneď povedala, že s tým mám ísť za niektorou z jej kolegýň a ukázala na dva ďalšie stoly. „Aha, majú to podelené, nerobia to všetci,“ pomyslel som si.
Ale pracovníčka č. 2, na ktorú som bol usmernený, sa na mňa pozerala veľmi prekvapene. Očividne o ničom takom nikdy nepočula. A nenašla o tom nič ani vo vnútorných smerniciach. Ponúkla mi tri iné produkty. Až mi nevdojak prišla na um scénka z Pyšnej princeznej, v ktorej sa staručký kráľ obracia na ďalšieho neúspešného nápadníka svojej dcéry so slovami „A nechtěl by sis radši vzít nějakou jinou princeznu?“
No nechtěl. Chcel by som transparentný účet, trval som na svojom. Pracovníčku č. 2 som presvedčil až tým, že som jej to ukázal na (ich) webe.
Pracovníčka č. 2 zatelefonovala pracovníčke č. 3 niekam do centrály a zistila, že sa to nedá urobiť na počkanie. Tak len zaregistrovala moju žiadosť a povedala, že im mám e-mailom poslať fotku. Poslal som.
Ešte v ten istý deň sa mi telefonicky ozvala pracovníčka č. 4 a prebrala so mnou zriadenie transparentného účtu.
Deň druhý
Na druhý deň som musel prísť do banky znovu. Podpísať s pracovníčkou č. 2 zmluvu o zriadení účtu. A to je všetko, myslel som si. Ale kdeže.
Deň tretí až piaty
Na tretí deň bol účet zriadený a na webe. Ale bez fotky. Tá pribudla až na štvrtý alebo piaty deň. Odvážil som sa osloviť zopár ľudí s otázkou, či by mi na účet neprispeli.
Deň siedmy až ôsmy
Prispeli. Na účet mi prichádzajú prvé príspevky na kampaň. Na webe sa zobrazujú sumy. A poznámky s odkazmi od podporovateľov. A všelijaké tie variabilné a špecifické symboly. Ale čosi chýba. To podstatné. Mená prispievateľov! A to som si zriadil transparentný účet práve preto, aby bolo viditeľné, kto ma finančne podporil.
Volám do banky. Automatizovaný systém je fajn. Desať minút počúvam hudbu a hlášky o obsadených operátoroch. Konečne sa ma ujíma pracovníčka č. 5. Opisujem jej svoj problém. Chcem, aby sa na webe objavili aj mená prispievateľov. Vyzerá to, že pracovníčka č. 5 chápe, o čo mi ide. Ale vraj mám transparentný účet nastavený ako ostatní. Prečo teda na iných transparentných účtoch (zväčša) vidno aj mená darcov a na mojom nie? Počkajte, to bude asi tým, že názov protiúčtu sa zobrazuje len pri účtoch zo Slovenskej sporiteľne, nie ak darca posiela peniaze z inej banky. A ako je potom možné, že ja vo svojom internetbankingu vidím, kto mi to poslal? Nielen číslo účtu, ale meno, resp. názov účtu. Pracovníčka č. 5 na chvíľu preruší hovor. Ide konzultovať s pracovníčkou č. 6. Výsledkom je, že mám napísať e-mail na info@slsp.sk. Oni sa mi ozvú a vyriešia to. Kedy? Ešte dnes alebo zajtra doobeda. Opíšem teda svoj problém do e-mailu a posielam ho (16:12).
Deň deviaty
14:18 mi prichádza potvrdenie o prečítaní e-mailu. Nie je to už úplne doobedie, ale dobre. Zisťujem, že do predmetu e-mailu som miesto Transparentny ucet uviedol Transparentny ucec. Ale rozumieme si.
14:57 mi prichádza od pracovníčky č. 7 e-mailom informácia, že moja požiadavka bola zaslaná na kompetentného pracovníka, ktorý ma bude kontaktovať.
Nikto ma síce nekontaktuje, ale problém sa nakoniec vyrieši a na webe sa objavujú aj mená darcov. Konečne je všetko, ako má byť.
Deň desiaty
Pokoj. Neobyčajný pokoj.
Deň jedenásty
Na účet mi prichádza ďalších 50 eur. Zvedavo kliknem na transakciu a darcom je... „Názov protiúčtu: Vnutorny ucet banky“. Už zasa? A tento raz nie je informácia o protiúčte dostupná ani cez internetbanking. Nemal som si ja zobrať radšej nejakú inú princeznú? S touto slečnou Transparentnou to nie je veru jednoduché. No nič. Asi budem musieť znovu napísať do banky.
Záverom
Transparentné účty sú výborný nápad. V návrhu zákona o volebnej kampani sa dokonca počíta s ich povinným uplatnením politickými stranami a kandidátmi. Je fajn, že Slovenská sporiteľňa poskytuje tento produkt aj bez toho, aby to mala nariadené zo zákona. Do dnešného dňa ich existuje len 38. Tak je asi prirodzené, že informácie o ňom nemajú všetci pracovníci všetkých obchodných miest v malíčku (hoci v nejakých smerniciach by sa zmienka o nich snáď už mohla objaviť). Pracovníčky č. 2, 4 a 5, s ktorými som hovoril, sa ku mne správali milo a ochotne. Ale zdá sa, že systém ešte nejaké muchy má. Kým nám zákon prikáže používať ich povinne, bolo by ich dobre vychytať.
***
Ak sa Vám článok páčil, môžete ho podporiť na VYBRALI SME.
Jeho autora môžete podporiť príspevkom na jeho transparentný účet alebo hlasom v eurovoľbách.
