Už viac ako tri a pol roka prichádzajú ľudia o slovenské občianstvo proti svojej vôli. A hoci ústavný súd aj parlament by to pomerne rýchlo mohli zmeniť, zrejme sa na tom v dohľadnej dobe nezmení nič. Paradoxom je, že prvá Ficova vláda v roku 2010 presadila novelu zákona o štátnom občianstve ako reakciu na zmeny v maďarskom zákone o občianstve. Avšak z tých siedmich stoviek ľudí, ktorí odvtedy prišli o slovenské občianstvo, ho len necelých 7 % stratilo v dôsledku nadobudnutia maďarského občianstva. Zvyšných 93 % sú collateral damage Ficovej a Kaliňákovej novely.
Na súčasné znenie slovenského zákona o štátnom občianstve existujú v zásade dva názory. Podľa jedného, ktorý zastáva aj autor tohto článku, je zákon protiústavný, pretože ústava zakazuje odnímať občianstvo proti vôli občana a slovenský zákon to robí, keď nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva trestá stratou slovenského občianstva. Podľa druhého je zákon v súlade s ústavou, lebo strata občianstva zo zákona je vraj niečo iné ako ústavou zakázané odňatie občianstva proti vôli občana. Podľa tohto názoru ide o legitímnu formu obrany proti maďarskému zákonu, ktorý umožňuje udeľovať maďarské občianstvo príslušníkom maďarských menšín v okolitých krajinách bez toho, aby žili na území Maďarska.
Mieril na líšku, trafil Marišku
Nenájde sa však asi nikto, kto by sa verejne priznal k názoru, že je správne, ak slovenské občianstvo strácajú tí občania, ktorí cudzie štátne občianstvo nadobúdajú v dôsledku toho, že v danej krajine dlhodobo žijú. Títo však tvoria viac ako 93 % prípadov straty občianstva. Od 17. júla 2010, keď Ficova a Kaliňákova novela nadobudla účinnosť, do 2. januára 2014 stratilo štátne občianstvo SR v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva 701 ľudí. Najviac českého (284), ďalej nemeckého (134), rakúskeho (89) a britského (60). Nadobudnutie maďarského občianstva stálo slovenské občianstvo 47 ľudí, čiže necelých 7 %. Keď sa rúbu triesky, lieta les.
Nemenším paradoxom je, že tí, proti ktorým bola novela z roku 2010 namierená (záujemcovia o maďarské občianstvo), majú teoreticky lepšie vyhliadky opätovne získať slovenské občianstvo ako všetci ostatní, ktorí sú len vedľajšími obeťami tejto novely. Ani oni nemajú síce na slovenské občianstvo nárok, ale väčšina z nich zrejme spĺňa podmienky, ktoré sa pre udelenie občianstva vyžadujú. Jednou z podmienok je totiž nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenska po istú dobu bezprostredne pred podaním žiadosti. Vo všeobecnosti ide o osem rokov, ale za istých okolností aj menej. V dôsledku toho tí, ktorí získali maďarské občianstvo na diaľku bez toho, aby v Maďarsku žili, spĺňajú podmienky pre opätovné udelenie slovenského občianstva. Lebo žijú nepretržite už roky na Slovensku. A tí, ktorí získali cudzie štátne občianstvo spôsobom, ktorý vraj nikomu neprekáža, podmienky na získanie slovenského občianstva nespĺňajú. Lebo žijú v Prahe, Berlíne, Viedni alebo Londýne, a teda nemajú nepretržitý trvalý pobyt na území SR. Dobré, nie?
Opozičný poslanec Fico vs. premiér Fico
Ďalším paradoxom je, že aj v SMER-e si už dávno uvedomujú, že v roku 2010 prestrelili a že ich zákon reálne postihuje iných ľudí, ako mali pôvodne v úmysle postihnúť. Robert Fico ešte v roku 2011 predložil návrh novely zákona o občianstve. Jeho schválenie by znamenalo, že o slovenské občianstvo by prestali prichádzať ľudia, ktorí cudzie štátne občianstvo získajú v štáte, v ktorom žijú. Opozičného poslanca Fica trápila táto vec tak veľmi, že návrh novely predložil v priebehu roku 2011 až trikrát (tu, tu a tu). Avšak to, čo trápi opozičného poslanca Fica, je dosť ľahostajné premiérovi Ficovi. Hoci má SMER v parlamente už takmer dva roky pohodlnú väčšinu a zákon o občianstve mohol upraviť, ako by len chcel, doteraz sa o to Ficova vláda, ani žiadny poslanec SMER-u ani len nepokúsili. Poslanci SMER-u navyše odmietli už dva opozičné pokusy zmeniť zákon o občianstve zhruba takým spôsobom, aký v minulom volebnom období trikrát navrhol predseda SMER-u (tu a tu).
Vláda síce zmenu zákona o občianstve avizovala, Kaliňákov rezort sa však nijako neponáhľa. Vládny návrh by mal uzrieť svetlo sveta v priebehu najbližšieho polroka. To, že ľudia ďalej strácajú slovenské občianstvo aj proti svojej vôli, je evidentne nepodstatný detail. Veď v roku 2011 predsa nešlo o opravu zbabranej novely z roku 2010, ale výlučne len o snahu hodiť ďalšiu rozbušku do vtedajšej koalície, v ktorej radoch neexistovala v tejto téme zhoda.
Ústavný súd sa nedá zahanbiť
Svojou troškou do mlyna prispel aj ústavný súd. Od septembra 2011 má na stole podnet skupiny poslancov NR SR, ktorý namietajú protiústavnosť novelizovaných častí zákona o občianstve. Vec síce v júli 2012 prijal na ďalšie konanie, ale dosiaľ o nej nerozhodol. V januári 2014 sa návrhom zaoberal a najprv posunul rozhodnutie na február, potom na neurčito. Súd nevyužil možnosť pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení zákona, ktorá sa má uplatňovať práve v situácii, ak ďalšie uplatňovanie príslušných ustanovení môže ohroziť základné práva a slobody. Možno si predstaviť modelovejšiu situáciu ohrozenia základných práv a slobôd, ako stratu občianstva stoviek občanov proti ich vlastnej vôli, ktorá sa môže ukázať ako protiústavná?
Na programe prebiehajúcej schôdze NR SR je návrh novely zákona o štátnom občianstve predložený poslancom Petrom Osuským (SaS). Kým väčšina ostatných pokusov napraviť dôsledky novely z roku 2010 sa obmedzila iba na rozšírenie výnimiek, pri ktorých slovenské občianstvo nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva nezaniká, Osuského návrh obnovuje právny stav platný do roku 2010. Jeho schválenie by znamenalo, že slovenské občianstvo by už nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva nezanikalo nikomu a všetci, ktorí oň takýmto spôsobom od roku 2010 prišli, by ho mohli znovu získať aj bez splnenia podmienok, ktoré sa pre získanie štátneho občianstva inak vyžadujú (napr. nepretržitý osemročný trvalý pobyt na území SR) a bez platenia správnych poplatkov.
... ani ministerstvo financií
Postoj SMER-u predznamenáva už stanovisko ministerstva financií k rozpočtovým dopadom zákona. Ministerstvo žiada doplniť negatívne dopady zákona na štátny rozpočet. Pri podobných návrhoch, ktoré sa od Osuského návrhu líšili tým, že neumožňovali bez príslušného správneho poplatku znovuzískať štátne občianstvo všetkým, ktorí ho stratili, ale „iba" tým 93 percentám „vedľajších obetí", pritom ministerstvo súhlasilo s konštatovaním, že materiál nebude mať žiadny dopad na rozpočet. Proste principiálny postoj.
A aby bolo jasné, o čom je reč, výška správneho poplatku za udelenie občianstva je pre bývalých občanov SR 20 eur a hovoríme tu o teoreticky maximálne pár stovkách ľudí. A príjem z nich nemôže byť rozpočtovaný v očakávaných príjmoch rozpočtu, keďže súčasný zákon neumožňuje väčšine bývalých občanov, ktorí o občiansvo prišli od roku 2010, získať svoje občianstvo späť.
Už viac ako tri a pol roka prichádzajú ľudia o slovenské občianstvo proti svojej vôli. A budú naďalej. Lebo tí, ktorí by s tým mohli niečo urobiť, sa tvária, že nemajú dôvod sa ponáhľať. Veď čo tam po nejakých občanoch, však?
(Autor je asistentom poslanca NR SR Petra Osuského.)
