Pre účely tohto článku nechám bokom, čo si myslím o Lisabonskej zmluve. A nemyslím si o nej nič dobré. Bez ohľadu na to, či sa z ratifikácie Lisabonskej zmluvy tešíme alebo nás znepokojuje, je postup SMK neospravedlniteľný. Takto sa to jednoducho nerobí. Najprv sa zaviažem, že ak prejde tlačový zákon bez zmien, nepodporím Lisabonskú zmluvu. Potom tlačový zákon prejde bez toho, aby bol akceptovaný, čo i len jeden pozmeňujúci návrh predložený opozíciou. A nakoniec na druhý deň po schválení mnou kritizovaného tlačového zákona odmávam Lisabonskú zmluvu, doprajem arogantnému Ficovi, ktorý ma vo všetkom okázalo ignoruje a zosmiešňuje, veľkolepý triumf a zo svojich opozičných spojencov urobím idiotov. A je pritom v zásade jedno, do akej miery sa na rozhodnutí SMK podieľal jej nefalšovaný eurooptimizmus a úprimná obava o osud európskej integrácie, do akej kšeft so školským zákonom a naivná, no zavrhnutiahodná snaha vydláždiť si cestu do budúcej koalície so Smerom a do akej išlo o dôsledok vnútrostraníckeho zápasu dvoch krídel v SMK.
To posledné je zaujímavé len z hľadiska zosobnenia zodpovednosti za nekorektný postup SMK. Navonok totiž vyzerá ako hlavný vinník predseda strany Pál Csáky, čo vedie až k volaniu po návrate jeho predchodcu Bélu Bugára. Hoci na podporu Lisabonskej zmluvy podľa dostupných informácií tlačilo práve Bugárovo krídlo. A Csáky sa zrejme len musel rozhodovať, či tlaku odolá, zotrvá pri slove danom partnerom z opozície, ale nechá rozpory v SMK vybublať navonok (časť poslaneckého klubu by za Lisabon mohla zahlasovať aj tak), alebo aj za cenu podrazu voči opozičným partnerom uprednostní zachovanie zdania jednoty SMK a prípadne z toho obratu niečo pre stranu od koalície vyťaží. Na čom mu viac záležalo, je z jeho rozhodnutia evidentné. Obraz radikálnych csákyovcov, s ktorými sa ťažko spolupracuje, a umiernených bugárovcov, ktorí sú tým správnym partnerom pre slovenskú opozíciu, však po lisabonskej zrade nezodpovedá realite.
Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, ktorý s nápadom spojiť tlačový zákon s Lisabonskou zmluvou prišiel, má iste dôvod byť na SMK nahnevaný. Hlavným porazeným je práve on. Svojím spôsobom by však mohol byť SMK aj vďačný za to, že vzala celú hanbu zlyhania na seba, umožnila mu zachovať sa principiálne a ušetrila ho potreby hľadať si výhovorku pre zmenu vlastného postoja. Partiu s Lisabonskou zmluvou totiž opozícia nemohla vyhrať. Ficovi stačilo zachovať kľud a opozícia by skôr či neskôr cúvla. Nielen SMK, ale ani SDKÚ by si nezobrala na triko, žeby Lisabonská zmluva nebola na Slovensku ratifikovaná. Pravda, možno by to vyzeralo trochu dôstojnejšie, keby nechali Fica ešte nejaký čas dusiť sa vo vlastnej šťave. Ale ak by Fico nestratil nervy (čo tiež nemožno celkom vylúčiť), Dzurinda by si po čase musel nájsť vierohodne vyzerajúce zdôvodnenie pre zmenu svojho postoja, aby mohol Lisabonskú zmluvu podporiť aj napriek tlačovému zákonu. Vďaka SMK už nemusí.
Najtvrdšie zareagoval podpredseda KDH Daniel Lipšic, podľa ktorého bude SMK vyradená zo spoločných opozičných rokovaní až do konca volebného obdobia. SMK netreba šetriť, ani ľutovať za kritiku, ktorá sa na jej hlavu zniesla, ani si o nej robiť ilúzie, že je iná a lepšia ako ostatné politické strany. Dávať jej však dištanc do konca volebného obdobia je zjavne neprimerané. Keby KDH uplatnilo rovnaký meter na SDKÚ, ktorá svojho času ohrozovala holú existenciu KDH, nemohlo by s Dzurindovou stranou spolupracovať prinajmenšom tri volebné obdobia. Ak chce slovenská pravica ešte niekedy vládnuť, bez SMK sa jej väčšinu oproti populisticko-nacionalisticko-ľavicovému bloku zostaviť nepodarí. Prípadná dlhodobá izolácia SMK zo strany SDKÚ a KDH by iba posilňovala (zrejme aj tak nie úplne bezvýznamné) poškuľovanie SMK po spolupráci so Smerom. No a netreba zabúdať ani na to, že prezidentské voľby sa konajú už v prvom polroku 2009. Ohrdnúť už sľúbenou podporou SMK pre spoločnú kandidátku opozície Ivetu Radičovú by znamenalo dobrovoľne sa vzdať šance, že novinové titulky by v júni 2010 mohli vyzerať aj nejako inak ako PREZIDENT GAŠPAROVIČ VYMENOVAL DRUHÚ VLÁDU ROBERTA FICA.
