Proti sčítaniu sa objavujú rôzne námietky a výhrady. Časť z nich súvisí s bezpečnosťou údajov, ktoré občania takouto formou poskytujú štátu, a obavami z ich možného zneužitia. Mne však na celej veci viac prekáža niečo iné, čo by sa dalo zhrnúť do otázky „Prečo vôbec?". Ak má štát zasahovať do súkromia svojich občanov, ukladať im nejakú povinnosť a vynaložiť na to pomerne veľké prostriedky, ktoré získal tak, že ich tým občanom prostredníctvom daní zobral, mal by mať naozaj veľmi vážny dôvod. Má ho v prípade sčítania obyvateľstva?
Srandičky štatistikov
Pozrime sa, ako zmysluplnosť sčítania obhajuje Štatistický úrad SR, teda inštitúcia, ktorá ho realizuje: „Štatistické údaje získané zo sčítania obyvateľov, domov a bytov sú užitočné pre štátnu správu, samosprávu, ako aj pre súkromnú sféru. Na základe týchto údajov sa bude lepšie a ľahšie kompetentným rozhodovať, kde postavia napríklad byty, kde je potrebná škola, nemocnica či cesta. Štatistické údaje zo sčítania dajú odpoveď aj na otázky súvisiace s podnikaním; kde a v akej oblasti sa oplatí podnikať, do ktorého regiónu je vhodné investície nasmerovať a vytvoriť tam nové pracovné miesta, prípadne udržať pracovnú silu." Nad týmto vysvetlením sa nedá nič iné, než zalomiť rukami. Naozaj si niekto myslí, že školy, nemocnice, či cesty sa budú stavať, alebo investície niekam prúdiť podľa výsledkov sčítania obyvateľstva? Veď nežartujme!
Ak sa štát na niečo svojich občanov prostredníctvom takejto nákladnej a do ich súkromia zasahujúcej akcie má pýtať, malo by ísť o údaje, ktoré nemá, a navyše aj o údaje, ktoré potrebuje a nemôže ich získať iným spôsobom. Veľkú časť údajov, ktoré chce štát prostredníctvom sčítania získať, však už teraz má k dispozícii. Vie o nich z predchádzajúcich sčítaní, z registrov obyvateľstva, z informácií, ktorými disponujú samosprávy, polícia, štátna správa, vysoké školy a iné inštitúcie.
Ste na čele domácnosti?
Nepochybne sa v sčítaní zisťujú aj veci, ktoré nie sú obsiahnuté v žiadnej evidencii, ale pri nich je zasa iný problém. Naozaj ide o údaje, ktoré štát nevyhnutne potrebuje na to, aby si mohol plniť svoje základné funkcie? A ak áno, nemôže ich pre ten účel získať iným, menej nákladným a ľudí menej obťažujúcim spôsobom? No skúsme aspoň jeden údaj, ktorý by stál za tie peniaze a za obťažovanie toľkých ľudí?
Žeby informácia, či ste „osoba na čele bytovej domácnosti" alebo len „manžel/manželka", „druh, družka / partner, partnerka", „syn/dcéra" atď.? Problémom je, žeby malo ísť informácie, ktoré sú nielen zaujímavé (mnohé zistenia zo sčítania nepochybne pre štatistikov, demografov, sociológov, ekonómov, historikov, či publicistov zaujímavé budú), ale aj potrebné, teda reálne využiteľné vo fungovaní verejnej sféry. Zaujímavé informácie totiž možno získavať aj oveľa lacnejším a do súkromia ľudí menej zasahujúcim spôsobom, napr. prostredníctvom reprezentatívnych výskumov verejnej mienky.
V rozpore s vládnym programom
Navyše v programovom vyhlásení súčasnej vlády je napísané toto: „Vláda SR bude presadzovať zracionalizovanie postupov a odbyrokratizovanie práce s informáciami v činnosti orgánov verejnej správy. Vynaloží potrebné úsilie na to, aby sa od občana nevyžadovali informácie v prípadoch, keď ich úrad má k dispozícii alebo keď môže tieto informácie získať iným spôsobom." Sčítanie obyvateľstva je ukážkovým príkladom situácie, keď sa od občana vyžadujú informácie, hoci ich má štát k dispozícii alebo keď môže tieto informácie získať iným spôsobom.
Napriek tomu všetkému som sa však nakoniec rozhodol sčítania zúčastniť. Nie preto, žeby ma presvedčili „argumenty" Štatistického úradu SR. Je to však povinnosť vyplývajúca zo zákona a zákony by sa mali dodržiavať. Sú situácie, keď človek pociťuje nespravodlivosť povinnosti vyplývajúcej zo zákona tak naliehavo, že sa rozhodne zákon nerešpektovať a niesť za to všetky dôsledky. Ja som podobne postupoval napríklad pri vedomom porušovaní zákona o štátnom jazyku, ktorý podľa môjho hlbokého presvedčenia zasahuje do ústavou garantovanej slobody prejavu a práva slobodne šíriť informácie. A bol som pripravený za svoje konanie znášať aj prípadné sankcie, dokonca som sa toho sám dožadoval, hoci neúspešne.
Posledný vlak
Sčítanie obyvateľstva však nepociťujem ako vec, ktorá by mi stála za demonštratívne porušenie zákona a občiansku neposlušnosť. Myslím si však, žeby to malo byť posledné sčítanie obyvateľstva na území Slovenskej republiky. Je mi jasné, že tento vlak bol rozbehnutý už dávno. Že príslušný zákon bol prijatý už v roku 2008. A že jeho prijatie vyplynulo aj z našich záväzkov voči EÚ. Ale žiadny ďalší sčítací vlak by sme už rozbiehať nemali.
