Vchádzam dnu, za barom dosť šikovná barmanka, v strede sa mastí ruleta, napravo poker.
Kamarát, ktorý je so mnou začína hrať, ja len sedím a kontrolujem situáciu, ako je to u mňa zvykom. Kúsok od nás sedí tiež jeden gambler, mimochodom som ho poznal a podravil som ho. Očividne sa mu veľmi nedarilo, napovedali to dosť ostré nadávky, ktoré sa ozývali po celom casíne. Medzitým mal Jožo, s ktorým som prišiel na konte už 1800sk. Ako zvyčajne som ho začal presviedčať aby peniaze vybral a pôjdeme preč. A odpovedal mi svojou klasikou: „Počkaj, teraz to príde“. A veruže to aj prišloJ. Nakoniec prehral všetko čo mal a nasratý tam ostal sedieť. Poobzeral som sa okolo seba a zistil som že došiel aj jeden miestny multimilionár a sadol si hneď vedľa mňa. A práve tento človek ma priviedol k zisteniu že si nevážim peniaze. Pýtate sa ako?...Takto:
Vyberal som si peňaženku z vrecka, otvoril som ju a náhodou mi vypadla dvojkorunáčka. Nechcelo sa mi po ňu zohýnať tak som ju tam jednoducho nechal. Veď čože sú to dve koruny?...Po pár minútach si ju náš milionár všimol, zohol sa, zodvihol ju a vložil do peňaženky. Ostal som prekvapený sedieť a spomenul som si na slová môjho otca: „Kto si nevie vážiť malé peniaze, nezaslúži si veľké“.
