Mám dobrých 18 rokov a čakám na teba. Je to dlho alebo krátko? Každopádne si myslím, že buď si nezaslúžiš ty mňa, alebo ja teba. Ale skôr tá druhá možnosť bude správna, aj napriek tomu že som večný optimista. Vyzerám ťa z okna, obzerám sa za seba keď kráčam po ulici, aj na internete na teba mrkám jedným okom, pár krát si mi utiekla z autobusu...
Odchádzaš a prichádzaš vždy v tom najlepšom, aj keď to neviem na 100 percent potvrdiť, ale počul som to. Verím, že prídeš a všade o tom rozprávam. No čo, autosugescia často pomáha, len sklamanie potom narastá. Hľadám ťa v mojej mame, v predavačke ruží, kaderníčke, v susede čo býva podomnou. Alebo si to ty, tá zrelá 40tníčka, čo kráča mestom v kožených čižmách, kabáte s prísnym výrazom v tvári?. Neviem. A mávam dni kedy to ani nechcem vedieť. Možno je to dobre tak, ako to je. Ale som tvrdohlavý baranisko a zistím to, skôr či neskôr. Verím, že sa skrývaš za rohom a z chuti sa smeješ na tom ako sa mi dvaja hráme na slepú babu už toľko rokov. Mne sa to už zdá detské a trápne, tak vylez a ukáž sa mi LÁSKA, veď na skrývačky sa hrajú iba deti a ako každá detská hra, aj tá naša sa musí skončiť šťastne a so smiechom.:)
