Čo sme sa dočítali v novinách? Lanovka by mala prepojiť novú autobusovú stanicu Nivy so záchytným parkoviskom niekde v Petržalke. Podľa odhadov, len v lokalite Mlynských nív by malo v horizonte 7 rokov pracovať a žiť viac ako 40-tisíc ľudí a ďalších pár desiatok tisíc bude na území Nového lida. Developer HB Reavis vo svojom návrhu ráta s konečnou zastávkou nadzemky kúsok od Ekonomickej univerzity, na ktorej študuje 10-tisíc študentov. Všetkým týmto ľuďom by mala, podľa investora, práve lanovka poslúžiť k rýchlejšiemu presunu a odľahčeniu automobilovej dopravy v centre mesta, kde dnes rastú vlajkové projekty všetkých developerov, ktorí v tejto krajine niečo znamenajú.
Ak by sa na petržalskej strane podarilo pri stanici lanovky vybudovať okrem záchytného parkoviska aj terminál integrovanej dopravy, v ktorom by sa stretli všetky druhy dopravy, tak sa môžeme baviť o alternatívnom spôsobe dopravy, ktorý v hlavnom meste môže pomôcť.
Nosná infraštruktúra Bratislavy
Práve tu sa dostávame k bodu sporu. V diskusiách zaznieva názor, že investor by mal peniaze z lanovky investovať radšej do vybudovania električkových tratí alebo napríklad opraviť radiály. Samozrejme, na takéto komentáre majú ľudia právo a tie len potvrdzujú, že doprava v Bratislave je problém, ktorý treba riešiť. Tu je ale dôležité ujasniť si, kto je kto a aké sú roly jednotlivých hercov: Teda, že vybudovanie nosnej infraštruktúry je úlohou mesta, nie investorov.
Mesto by malo byť subjektom, ktorý sa bude na dopravu pozerať strategicky pár rokov dopredu a podľa predpokladanej výstavby bude mať pripravený návrh riešenia. Od investorov nezíska len vynútené investície, ale bude s nimi aj spolupracovať. Dnes sme však v situácii, kedy sú povolenia udelené, výstavba prekvitá a doprava sa začína riešiť až teraz.
Lanovka je aj marketing. No a?
Investori prinášajú vlastné návrhy, ako riešiť dopravnú situáciu v miestach, v ktorých stavajú. Cieľ je jasný – spraviť svoje projekty čo najpríťažlivejšie a podporiť ich predaj. V tom sa im nedá nič uprieť. Tak, ako ani ich prezentácii a získavaniu verejnej/úradnej podpory. Je logické, že každý investor si bude chcieť nakresliť svoje riešenie. Robíme to všetci: snažíme sa vyzerať čo najlepšie, aby sme dosiahli svoje – získali prácu, predali klientom svoje produkty/služby alebo nepotrebné veci na susedskej burze. Na rozdiel od bilbordov, lanovka je spôsob marketingu, ktorý pomôže aj mestu.
Práve preto je dôležité, aby nosnú štruktúru vyriešilo mesto a riešila sa komplexne. Nie kúsok po kúsku – s pribúdajúcou výstavbou a podľa predstáv investorov. Investori nech prispejú (vyvolané investície) a ak im to dáva zmysel, nech si riešia alternatívne formy dopravy vo vlastnej réžii.
Je rovnako dôležité uvedomiť si, že cool faktor, ktorý by Bratislave priniesla lanová nadzemka nie je a nemá byť náhradou nosnej infraštruktúry, v ktorej tu samosprávy roky zlyhávajú. Má byť jej doplnkom. Preto buďme chytrí ako Holanďania a nároční ako Amíci a chcime obe. A tešme sa, že Bratislava by mala o atrakciu navyše. Obzvlášť, keď si necháme od súkromníkov, celkom oprávnene, prispieť aj na tú verejnú časť.
Načo alternatívy
Nikto zatiaľ nevysvetlil, prečo sú návrhy električky a lanovky opisované ako protichodné riešenia a to bez toho, aby sa uvažovalo aj o možnosti, že budú obe. Jednu si „exne“ sám investor a na električkovú rundu ľudí pozve spolu s ostatnými, čo prispejú. Obyvatelia by tak namiesto jedného spôsobu dopravy získali dva a mohli by si zvoliť sami, ktorá im vyhovuje viac.
Vyzerá to jednoducho a sexi: zobrať peniaze od developera, presunúť ich na mesto a nech sa postaví električka. Ale zabúda sa na fakt, že električka je výhradne verejná stavba a nikto nemôže očakávať, že developeri/investori budú suplovať mesto pri plnení jeho základných povinností. Vybaviť povolenia na električku, ktorá je na pozemkoch s viacerými vlastníkmi je podstatne náročnejšie, ako vybaviť povolenia na piliere lanovky, ktoré HB Reavis už vlastní alebo rokuje o ich kúpe. A to sa ešte môžeme pristaviť pri nekonečnej debate o rýchlosti výstavby (mesto/štát vs. súkromník).
Štatút významnej investície
Ak investor splní podmienky (výška investície, vytvorené pracovné miesta, verejnoprospešný záujem), tak môže od štátu získať štatút významnej investície, vďaka ktorému sa investorovi žije o niečo ľahšie. Byrokraciu musí absolvovať tiež, akurát bude rýchlejšia. Napríklad v prípade stavebných povolení – namiesto riešenia povolení v každej mestskej časti, by to riešil cez jeden stavebný úrad v Bratislave alebo priamo ministerstvo. Lanovka by tak mohla byť dokončená so stanicou Nivy a pomôcť okamžite, nie o pár rokov ako električka, keď už bude územie zastavané a plné ľudí. Ale znovu – nie lanovka, ale stanica je tá strategická časť, ktorú, podobne ako železničnú stanicu, mesto nevedelo vyriešiť samo. Bez ohľadu na čerešničku v podobe lanovky, ufa, alebo teleportu.
Doteraz tento štatút používali väčšinou zahraničné firmy. Tie slovenské akoby zabúdali na to, že môžu oň požiadať aj ony. A možno práve to škrie niektorých developerov, ktorí po zverejnení lanovky začali prinášať svoje riešenia a kreslia prstom do mapy.
Lanovka áno alebo nie
Má svojich priaznivcov aj odporcov. Ak sa zvolí možnosť nie, tak bude potrebné urýchlene vyriešiť dopravu, ktorá sa aj tak pravdepodobne nestihne pred dokončením výstavby a všetci budú nadávať. Alebo necháme HB Reavis stavať za jeho peniaze – na vlastné riziko a počkáme si na výsledok. V najhoršom bude z nej turistická atrakcia alebo budeme svedkami článkov, ako sa lanovka rozoberá a smeruje niekde na Donovaly alebo Chopok. Lanovka ako doplnková forma nosnej štruktúry môže len pomôcť, uškodiť nemá ako.
