Sú tomu približne štyri roky, čo som sa prvý raz stretol s ideou vyhlásenia národného parku na území Bratislavy. Počul som ju z úst Carla Manzana, riaditeľa neďalekého rakúskeho národného parku Donau-auen (Dunajské luhy). Táto myšlienka mi utkvela v pamäti a začal som rozmýšľať, ako s ňou naložiť.
Pretieklo veľa vody v Dunaji a podarilo sa mi pre túto ideu nadchnúť podpredsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Martina Bertu, riaditeľku kancelárie predsedu BSK Barbora Oráčovú a hlavne predsedu kraja Paľa Freša. Určitý čas sme uvažovali, ako túto tému uchopiť a koho osloviť k spolupráci. Slovo dalo slovo a 10. mája 2016 sme zorganizovali prvé pracovné stretnutie so zástupcami mimovládnych organizácií, samosprávy, štátnej ochrany prírody a vodárenskej spoločnosti na tému vyhlásenie národného parku Podunajsko.
V rámci tejto diskusie sme získali veľa podnetov a nápadov, ako by mohol národný park Podunajsko vyzerať a prečo by mal vôbec vzniknúť.
Píšem o tom v úvode a Maňo Huba o tom hovoril nespočetne krát - boli sme to práve my Slováci, ktorí sme ešte v hlbokom socializme navrhovali vznik národného parku v rámci lužných lesov. Ubehlo tridsať rokov, rakúsky národný park (končiaci na hraniciach so SR oproti hradu Devín) oslavuje 20 rokov a český národný park Podyjí už 25 rokov od vyhlásenia. Keď sa pozrieme na mapu, zistíme, že na toku Dunaja v okolí Slovenska má každá krajina svoj národný park. Rakúsky Donau-auen oddeľuje od našich lužných lesov len štátna hranica. Maďari majú národné parky Dunaj-Ipeľ, Dunaj-Dráva. Len my tu v Bratislave máme miesto jedného národného parku niekoľko rozdrobených významných chránených území.
Viem, že teraz sa nájde množstvo krikľúňov, ktorí budú kričať, že národný park netreba a že ich máme na Slovensku dosť. Áno, je ich dosť, ale všetky sú v horách a ani jeden v tak významných lužných lesoch, aké máme v Bratislave a v Bratislavskom kraji. Treba si uvedomiť aj ďalšiu podstatnú vec. Územia, ktoré by sa mali nachádzať v rámci územia národného parku Podunajsko, sú už teraz významnými chránenými územiami. Má to však jeden háčik. Na území Bratislavy sa o chránené územia starajú tri rôzne organizačné zložky v rámci Štátnej ochrany prírody - CHKO Dunajské Luhy, RCOP ŠOP Bratislava a CHKO Malé Karpaty.
Národný park Podunajsko je veľkou výzvou pre Slovensko a pre Bratislavský kraj. Česi, Rakúšania
i Maďari dokázali využiť potenciál územia Dunaja a lužných lesov nie len na ochranu prírody, ale aj na rozvoj turistického ruchu. Treba si uvedomiť, že lužné lesy v Bratislave by mali byť v prvom rade lesmi určenými na ochranu, rekreáciu a nie na ťažbu dreva.
Preto verím, že sa nám spoločne podarí pripraviť do konca leta komplexný návrh a predostrieť ho odbornej i laickej verejnosti na diskusiu. Som presvedčený, že po tridsiatich rokoch si Bratislava a Bratislavský kraj národný park Podunajsko zaslúžia.
