U Budaja necítia smrad skládok odpadu, kto vie prečo.....?

Písmo: A- | A+

Odpadová a skládkarská lobby tlačí stále aktívnejšie na to, aby, skládky zostali naďalej čo najdlhšie otvorené a neriešili sa iné spôsoby zhodnocovania odpadu. Verím, že štát nepodľahne tomuto tlaku.

V minulom roku som upozornil, že spoločnosť FCC Slovensko sa chystá rozšíriť skládku odpadov v Zohore o ďalších 245 000 ton odpadu. Chceli obísť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a tak podliezli hranicu 250 000 ton. Ak by žiadali rozšírenie o 251 000 ton odpadu systém by ich automaticky poslal do EIA procesu. Takto to urobili niekoľko krát v minulosti. A nielen oni. Väčšina skládkárov používala túto salámovú metódu dlhé roky. Mám pre nich dobrú správu – už nebudú musieť kriviť a obchádzať systém, môžu to robiť priamo bez akejkoľvek obavy, že im verejnosť projekt v rámci EIA zastaví. Terajšie vedenie Ministerstva životného prostredia SR je totiž k skládkam veľmi priateľské. Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Zatiaľ čo sa Budajovci jednou rukou snažia vytvárať nové chránené územia, druhou rukou legalizujú skládky odpadov. Celkom bez hanby! 

Rezort pripravil nový Program odpadového hospodárstva (POH) na roky 2021 – 2025. Čo sa do POH dostane, to bude mať do roku 2025 zelenú, čo sa nedostane, presne naopak. Prípravu materiálu na MŽP má na starosti štátny tajomník Juraj Smatana a jeho ľudia. O to väčšie je moje prekvapenie z finálnej verzie, ktorá má ísť na schválenie Vládou SR. 

Štátny tajomník je bývalým enviromentálnym aktivistom. Je pre mňa úplne nepochopiteľné, prečo v POH označil skládky za dlhodobo nenahraditeľné? Ozaj sa skládky nedajú ničím nahradiť? Lebo v každej vyspelej európskej krajine ich už nahradili. V susednom Rakúsku, ale aj v Nemecku, Francúzsku, Holandsku skládky de facto neexistujú. Tak prečo to podľa Smatanu na Slovensku nejde?

V návrhu POH sa píše: Rozširovanie kapacít skládok odpadov však bude nevyhnutné tak v strednodobom, ako aj v dlhodobom horizonte, keďže ich úloha je z hľadiska bezpečnosti nakladania s odpadom a princípom blízkosti a sebestačnosti stále nenahraditeľná. Ak POH schváli vláda v takejto podobe, bude to znamenať, že každá jedna skládka na území SR sa môže rozšíriť o ďalšie státisíce ton odpadu bez ohľadu na to, či je škodlivá alebo nie a či s jej rozširovaním ľudia žijúci v jej blízkosti súhlasia alebo nie. 

POH je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a viem si predstaviť, že v čase vládnej krízy potichúčky a bez povšimnutia procesom prejde. Čo ale treba nahlas povedať sú fakty o ktorých pán Smatana možno nepočul, alebo si iba zámerne zakryl uši:

  1. Priesakové vody

Dažďová voda presakuje cez uložené odpady a produkuje tzv. priesakovú vodu. Tá obsahuje vysoké koncentrácie mastných kyselín a výluhy ťažkých kovov a toxických látok. Stačí malá netesnosť v niekoľko milimetrovej fólii a všetko steká priamo do pôdy a spodných vôd. Niekoľko rokov. Desaťročí... Pripomeňme si zloženie priesakových vôd zo skládok: ťažké kovy (Zn, Ni, Pb, Cu, Cd, atď.), syntetické organické zlúčeniny (napr. trichlóretylén, dichlórmetán, terrachlórmetán, vinylchlorid, tetrachlóretylén, trichlórmetán), aromatické uhľovodíky ropného pôvodu (benzén, toulén, xyleny), chlorované aromatické uhľovodíky (napr. chlórfenoly, chlórbenzény, pentachlórfenol), dusikaté aromatické uhľovodíky (napr.nitrotoulény, nitrofenoly ).

  1. Produkcia metánu a CO2 do ovzdušia

Skládkový plyn pozostáva z metánu a oxidu uhličitého (CO2), ktoré sa tvoria vo vnútri skládky, počas procesu rozkladania odpadu. S tvoriacimi sa plynmi sa zvyšuje tlak vo vnútri skládky, nútiac plyny do pohybu a tie nekontrolovane unikajú do ovzdušia. Skládkový plyn obsahuje aj rôzne toxické a agresívne plyny. 

  1. Riziko vyššej miery respiračných a onkologických ochorení v blízkosti skládok

Ľudia bývajúci v blízkosti skládok môžu byť vystavení pôsobeniu chemikálií uvoľňovaných do vzduchu, do vody, do pôdy. Kontaminácia vzduchu zahŕňa v sebe migráciu plynov, prachu a chemikálií spojených s prachom najmä počas úpravy skládky. Miestna povrchová i podzemná voda môžu byť kontaminované a potom môže sama kontaminovať pitnú vodu alebo vodu určenú na rekreačné účely. Štúdia americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia z roku 1989, ktorá skúmala 593 skládok odpadu v 339 amerických okresoch hovorí, že v okresoch s najvyššou koncentráciou skládok sa vo zvýšenej miere vyskytuje: rakovina močového mechúra, pľúc, žalúdka a konečníka. 

  1. Poškodzovanie miestnych druhov zvierat, rastlín a krajino – ekologického vzhľadu krajiny

Znečistenie spôsobované skládkami negatívne vplýva na zdravotný stav a na fyziologické a etologické vlastnosti živočíchov. Pre mnohé druhy živočíchov predstavujú skládky odpadov bohatý zdroj potravy, ako aj vhodné podmienky na rozmnožovanie. Zároveň sú pre nich skládky zdrojom jedovatých látok a rôznych infekcií.

To čo pán štátny tajomník nevedel alebo nechcel vedieť, keď skládky označil v POH za dlhodobo nenahraditeľné vie Európska únia. Vie, že okrem 100 aktívnych skládok odpadov máme ďalších 800 skládok, ktoré sú zatvorené. Stále však existujú, pod vrstvou zeminy naďalej pracujú a po každom daždi z nich do pôdy stekajú priesaky ťažkých kovov. Za takúto skládku v Považskom Chlmci dala Európska komisia SR pokutu 1,9 mil. eur. A zrejme nebude jediná za ktorú budeme z našich daní platiť penále. Okrem toho, že nás za skládky kritizuje EÚ prišlo pred pár dňami aj vážne varovanie od Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa NKÚ štát nemá veľkú časť skládok odpadu pod kontrolou. NKÚ zistilo, že 14 skládok nebolo uzavretých podľa európskych predpisov, 23 skládok funguje bez platného rozhodnutia o pokračovaní v činnosti a 8 skládok nemá zákonom vyžadovanú finančnú rezervu na svoje uzavretie. Podľa NKÚ stále nie je dokončený informačný systém o odpadoch, MŽP nekontroluje dozor nad skládkami, odoberanie vzoriek zo skládok je iba formálny. 

Začína ma stratégia autorov POH na roky 2021 – 2025 desiť. To, že Slovensko nebolo schopné zbaviť sa za 30 rokov skládok chápem. Mali sme iné starosti, ako riešiť ekologizáciu odpadu. Nechápem však, prečo skládky odpadu chceme podporovať ešte aj teraz? V čase keď EÚ od nás žiada aby sme do roku 2035 recyklovali 65% odpadu a minimalizovali skládkovanie na 10%. Vyrušuje ma predstava, že sme takí hlúpi a nevidíme, že sa nám Európa v odpadoch vzďaľuje. Desí ma možnosť, že skládky na ministerstve niekto podporuje zámerne. Ale na túto otázku vie dať odpoveď asi iba štátny tajomník MŽP Juraj Smatana – v súčasnosti najmocnejší muž v slovenskom odpadovom hospodárstve.

https://www.enviroportal.sk/sk_SK/eia/detail/program-odpadoveho-hospodarstva-slovenskej-republiky-na-roky-2021-2025

Skryť Zatvoriť reklamu