Dnes, t.j. 9.8.2011 som cestovala s priateľom vlakom z Prešova do kúpeľov Číž. Cestovala som za maminou. Vlakový vedúci prechádzal okolo nás stokrát, vedel, že vystupujeme v ČÍŽ-i. Keď sme odchádzali z Tornale, šli sme s priateľom pre istotu k dverám. Vlak zastavil v ČÍŽI - otvárali sme dvere, no nešlo to...bolo to asi 5 sekúnd, čo sme začali behať k druhému vozňu, pričom vlak sa proste pohol a šiel preč.... Mama kričala zvonku sprievodcovi, že mala vystúpiť dcéra s priateľom, no ona jej odpovedala, že nik nevystupuje.... V tom sprievodca prišiel k nám: "Aha, vy ste mali vystúpiť". Myslím si áno, ale dvere nešli otvoriť a my sa už vezieme bohvie kam. Vlak má na tomto mieste stáť minútu, vystúpil však jeden pán a vlak šiel preč - toto boli sekundy...sekundy.... Nebola šanca podísť k iným dverám! Takže ďalej sme sa zviezli 16 km k najbližšej zastávke, tam si museli pol hodiny počkať na iný vlak, zaplatiť si ďalší lístok a vraciať sa späť. Aj tak sme mali šťastie - bol to posledný vlak, pretože ďalší šiel až 17:25, ktorým sme vlastne mali odísť domov.
Keď sme sa vrátili, v kúpeľoch sa ku mne prihovorili 2 panie a 1 pán - s tým istým - dvere im nešlo otvoriť, šli k druhému vagónu, ale bez šance. Oni však odmietli z nasledujúcej ďalekej zastávky zaplatiť lístok späť. Stalo sa im to individuálne a jednej z paní preto, lebo niekoho chcela poprosiť, aby jej pomohol s kufrom - nestihla.
Keď sme sa zase vracali z ČÍŽ-a do Prešova, priateľ pomáhal nakladať kufre dvom paniam, pričom ja som stála za ním a v tom, keď nakladal druhý kufor, vlakvedúci vykukol cez okienko a zapískal - dvere sa začali zatvárať, len mama doslova zvrieskla, že či nevadí, že ešte nakladáme kufor a ja stojím vonku.... Tak počkal a tesne po mojom nástupe za mnou zatvoril dvere.... Nikto na tomto mieste nevystupoval, jedine my sme nastúpovali - opäť to nebola ani minúta!
Ľudia krútili hlavou a mne sa zhrozilo cestovanie vlakom...
