PREŠOV. Minulý týždeň v pondelok na poludnie v centre mesta odpadla novinárka Lucia Vaľová (30). Rušný život so stresom a je náročný, novinárka si ho ale bez toho nedokáže predstaviť. Niektoré dni sú pre organizmus nezvládnuteľné, obzvlášť, ak pridá ruku k dielu aj viróza. Keď sa Lucia Vaľová vracala po práci domov, odpadla. Slzy do očí sa jej začali tisnúť po tom, čo sa prebrala a zbadala, ako ju ľudia obchádzajú.
Sedela s hlavou v dlaniach
Pár minút pred kolapsom si novinárka Vaľová vyberala v lekárni lieky. Pre zblednutú tvár a roztrasené ruky lekárničky postrehli jej nevoľnosť a ponúkli pohár vody aj pomoc. „Prešla som z lekárne cez cestu k domu, kde bývam a tam som sa zosunula na chodník. Zostala som sedieť na zemi s hlavou v dlaniach, zvracala som žlč a... Ľudia chodili okolo mňa, akoby sa nič nestalo," sklamane opisuje situáciu Lucia Vaľová. Pre ilustráciu, ide o štíhlu, upravenú ženu. „Mala som na sebe kvalitnú lyžiarsku bundu. Pri všetkej úcte k bezdomovcom, nebola som určite ani špinavá, ani zapáchajúca, ani evidentne opitá. Čo sa deje s ľuďmi? Prečo mi nik nepomohol?" pýta sa samej seba. Po dlhom ležaní na zemi pozbierala všetky sily na to, aby sa postavila a šla domov.
Najviac mrzí bezcitnosť ľudí
Lucia Vaľová opísala túto situáciu aj na sociálnej sieti Facebook. „Ukázalo sa, že viacerí moji známi majú podobnú skúsenosť. Ale aj inú. Keď privolali záchranárov k človeku, ktorý bol evidentne opitý na mol, síce mu pomohli, ale neodpustili si komentáre, že takému ožranovi pomáhať," vraví. Neochota trápi aj, len 19ročnú. Prešovčanku, ktorá už má úlohu záchranárky za sebou. „Pred polrokom vo večerných hodinách som z diaľky na ulici videla ležať muža. Šokovalo ma, že nik nemal súcit pristaviť sa pri ňom. S kamarátkou sme šli za ním a začali sa mu prihovárať. Muž spočiatku reagoval, my sme privolali záchranku. Zatiaľ sme ho dali do stabilizovanej polohy a cestou sa pri nás pristavila aj mestská polícia, ktorá nám pomáhala. Mužovi už záchranári, bohužiaľ, nemohli pomôcť. Som rada, že som sa o to snažila," prezrádza Dominika Zapotoková. Tvrdí, že konala preto, lebo sa jej pomoc môže vrátiť vtedy, ak ju bude ona sama potrebovať. Ju, aj samotnú novinárku Vaľovú, najviac mrzí bezcitnosť ľudí navôkol.
Trendom je nestarať sa o druhých
Pomoc verzus apatia sú dnes veľkým problémom. V mnohých knihách nájdeme to, ako sa zachovať v prípade poskytovania prvej pomoci, to je mnohokrát zbytočné. Ošetrovateľka z Fakultnej nemocnice J. A. Reimana v Prešove, ktorá si neželá byť menovaná, tvrdí, že každý človek musí v prvom rade chcieť pomôcť. „Je dôležité ostať v takejto chvíli človekom a nie sebcom. Bohužiaľ, je to fenomén dnešnej doby a celosvetový trend nestarať sa do druhých a o druhých. Nevieme si vážiť ľudský život. Nemáme problém zabíjať pre pár drobných a nemusí to byť ani cudzí človek," vraví. Podľa nej nevie pomôcť človek, ktorý nevníma život cez drobnosti a maličkosti. Pomôže ten, kto má vo svojom živote skúsenosť s ignoráciou a nezáujmom okolia o neho samého. „Môže to byť ktosi vyškolený, fundovaný dokonca v odbore, ale ak nechce pomáhať tak nebude. Problém nie je vo vedomostiach, ale v našich hodnotách," dodala ošetrovateľka. Na túto situáciu zareagovala aj študentka psychológie na Prešovskej univerzite v Prešove Petra Siváková: „Ľudia sa boja odhodiť zábrany a bezprostredne pomôcť. Ak niekto skolabuje na nejakom frekventovanom mieste, ľudia sa zbavujú zodpovednosti, pretože si povedia, prečo práve oni majú pomôcť. Boja sa vyjsť z rady pozerajúcich alebo radšej sklopia zrak a utekajú čo naďalej. Je to smutné, pretože nezareagovať v daný moment môže pre raneného znamenať veľké ohrozenie na živote, ak nie bezprostredné zlyhanie nejakých orgánov, keď už nie je cesty späť."
NÁZORY:
Natália Maličková (20): Nezáviselo by to od toho, či je to Róm alebo beloch, ale asi by ma napadlo, či je ten človek opitý, sfetovaný alebo ide o niekoho, kto potrebuje pomoc. Samozrejme, mne takéto prípady nezostanú nepovšimnuté.
Ľubomíra Lenártová (25): Ja mám zdravotnú školu, teda bola by to moja povinnosť zastaviť. Ale najprv by som ak tak chcela vedieť, či naozaj odpadol/-la zo zdravotných dôvodov alebo kvôli alkoholu. Ak by šlo o zdravotné ťažkosti, v momente pomôžem, ale ak ide o alkohol, zavolala by som zdravotníkov, ktorí sú na to odborníci. Dôležité je to, že určite treba pomôcť aj opitým.
Lukáš Parničan (22): Ak vidím niekoho ležať na zemi kto je čistý, vyzerá slušne, okamžite pribehnem k nemu, zistím, čo sa deje a privolám pomoc. Ale ak by šlo o podnapitého človeka alebo o bezdomovca, neviem. Keď vidím v televízii, ako sa každý zabíja, ubližuje si, čo ak prídem k takému človeku a ublíži mi?
Ľubomír Vavrek (18): Pravdu? Mal by som veľký strach zastaviť sa pri človeku, aj keď pomoc potrebuje. Bál by som sa, o aký typ človeka ide, či nevytiahne nôž a neublíži mi. Ale aspoň z s istým odstupom od človeka by som zavolal záchranku, nedovolil by som si človeka obísť a kráčať ďalej, čo ak takúto pomoc budem potrebovať ja?
