Keďže spoločnosť SkyToll neodpovedá na otázky a čo je horšie ignoruje aj oficiálne sťažnosti, tak zostáva len komunikácia cez média aj keď hovorkyňa SkyTollu tvrdí opak.
Na prezentácii mýtneho systému som si vypočul prednášku a následne sa chvíľu bavil aj zo zástupcom spoločnosti Siemens, ktorá vyvinula palubnú jednotku. Ten človek si dával veľmi veľký pozor na jazyk aby nepovedal viac než je nutné, respektíve aby povedal len to čo mu SkyToll dovolil povedať.
Z prezentácie a následného rozhovoru vyplynuli dve veľmi dôležité veci. V palubnej jednotke je naprogramované to čo chcel SkyToll a do palubnej jednotky je možné diaľkovo zaviesť takmer ľubovoľný upgrade úsekov aj software.
Prečo je problém s definíciou spoplatnených úsekov?
Problém pramení z diferencie cestného zákona a zákona o cestnej premávke. Cestný zákon považuje za križovatku len križovanie diaľnice, rýchlostnej cesty, cesty prvej triedy, cesty druhej triedy a cesty tretej triedy a nič iné. Oproti tom zákon o cestnej premávke považuje za križovatku všetko aj kríženie s miestnymi a účelovými komunikáciami, vrátane lesných ciest, poľných ciest, ciest k rekreačným zariadeniam a podobne. Preto bez palubnej jednotky sa v súčasnosti nedozviete,ktorý úsek cesty je spoplatnený a ktorý nie.
Veľmi výrazne to bolo vidieť pri nehode v Polomke. Podľa cestného zákona sa nehoda nestala na ceste ale podľa zákona o cestnej premávke sa stala na ceste. Podľa jedného zákona odbočka do lyžiarskeho strediska nebola križovatkou podľa druhého zákona križovatkou bola.
Obr.1. Podľa cestného zákona je v Polomke a jej okolí na ceste I/66 jedna jediná križovatka.
Obr. 2. Podľa bežnej automapy a zákona o cestnej premávke je v Polomke a jej okolí množstvo križovatiek na ceste I/66. (mapový náklad publikovaný za súhlasu vlastníka autorských práv, spoločnosť Eurosense s.r.o)
Obr. 3. Polomku som si vybral za príklad lebo všetky odbočky z cesty I/66 v jej okolo mám z titulu nehody preštudované. Inak zaujímavé je aj spoplatnenie samotnej cesty I/66 kde je spoplatnený úsek od hraníc s Maďarskom až takmer po Brezno a rovnako dlhá časť po hranice s Poľskom už spoplatnená nie je. Čiže nie všetky cesty prvej triedy sú spoplatnené .
Teraz je otázka, ktoré križovatky zobral SkyToll za základ u ciest prvej triedy, ktoré spoplatnené majú byť? Podľa cestného zákona alebo podľa zákona o cestnej premávke?
Podľa ministra dopravy Vážneho sú mýtne úseky rozdelené podľa hraníc z oficiálnych križovatiek. Keďže MDPT je tvorcom cestného zákona a takú logiku má aj cestná databanka, ktorú spravuje SSC. Z toho vychádza, že za základ bol zobraný cestný zákon čo znamená, že všetky "nevýznamné" križovatky boli ignorované a to je ten problém.
Stačí aby jeden kilometer za mesto bolo lyžiarske centrum a pre kyvadlovú dopravu každá jazda tam aj spať znamená spoplatnenie napríklad 10 km úseku do až do susednej obce. To isté platí pre lesné závody, poľnohospodárov, kameňolomy, mnohé logistické centrá a aj výstavby nových domov na okraji obcí.
Ďalší problém je ten, že SkyToll chce účtovať načaté mýtne úseky a nie reálne odjazdenú vzdialenosť na danom mýtnom úseku. Pre tranzitnú dopravu to nevadí, lebo tá prejde niekoľko celých mýtnych úsekov za sebou. Problémom je to pre lokálne zásobovanie, ktorého jazdná dráha je podobná blúdeniu v labyrinte od jedného zásobovaného objektu k druhému a kúsok z cesty prvej triedy prejde tam aj späť a veľa krát. Keď zakaždým SkyToll zaráta celý úsek, tak môžme hovoriť priam o astronomických poplatkoch na reálne odjazdený kilometer.
Podľa všetkého sú v palubnej jednotke zadefinované mýtne úseky tak, že pokrývajú celý úsek ako plochu a každé objavenie sa v tejto ploche vyvolá mýtnu transakciu čo je spoplatnenie celého mýtneho úseku.
Oveľa rozumnejšie by bolo predefinovať mýtne úseky na postupnosť virtuálnych mýtnych brán vzdialených od seba zhruba 100 metrov a spoplatňovať mýtny úsek po takýchto častiach, vždy keď vozidlo prejde takéto dve brány po sebe. Čiže vo faktúre by sa objavilo napríklad cesta I/66 od cestného kilometra xxx,x po cestný kilometer xxx,xx celková dĺžka xxx.x km z toho spoplatnená dĺžka xxx.x km s možnosťou detailného výpisu konkrétnych spoplatnených úsekov podľa kilometrovníka, respektíve GPS súradníc.
Na základe tejto logiky môže nie stúpnuť ale poklesnúť počet mýtnych úsekov. Ak sa vyhlási za mýtny úsek cesta prvej triedy len mimo obec, tak nie je potrebné tieto mýtne úseky medzi obcami označovať, lebo cesty prvej triedy označené sú a mýtny úsek by bol označený značkami koniec jednej obce a začiatok druhej obce. Stačí označiť začiatky a konce celých, viac kilometrových úsekov, kde začína alebo končí spoplatnenie cesty prvej triedy ako celklu.
Záver:
Keby sa na začiatku spravila analýza poriadne nemuseli byt takéto problémy.
