Obr. 1. Takto som vyhodnotil situáciu.
Oproti mne išlo modré vozidlo a z radu zaparkovaných vozidiel chcelo isť ružové vozidlo doprava. V zmysle predpisov vozidlo vychádzajúce z parkovacieho miesta hoci je v pravo prednosť nemá a preto som mu ju ani nedal. Keď som prešiel okolo neho, tak sa zaradilo za mňa a pokračovali sme v jazde. Lenže v spätnom zrkadle som si všimol, že z toho istého miesta vyšlo ďalšie vozidlo. Nezdalo sa mi to, tak pri spiatočnej ceste som si dané miesto pozrel lepšie a nestačil sa čudovať.
Obr. 2. Skutočná situácia bola takáto.
To ružové vozidlo nevychádzalo zo parkovacieho boxu ako som si myslel ale z cesty, ktorá bola napojená medzi vozidla parkujúce kolmo na okraj cesty. Bol som rád, že vodič ružového vozidla mi dal prednosť a nezrazili sme sa.
Chvíľu som sa pozeral a všimol si, ďalšieho vychádzajúceho vodiča. Ten tiež zastal ako vodič ružového vozidla a dal prednosť ostatným vozidlám.
Výsledok je ten, že domáci chápu dané miesto ako územie mimo cesty a pri výjazde dávajú prednosť iným vozidlám. Zrejme im ani nič iné nezostáva, lebo prichádzajúci vodič nedokáže rozoznať, že voľné miesto medzi zaparkovanými vozidlami nie je miesto na parkovanie, ale križovatka.
Záver:
Pri realizácii takýchto parkovísk a najmä priechodných parkovísk, alebo miestnych ciest s husto zaparkovanými autami, kde križovatku nevidno, by bolo vhodné dať značku daj prednosť v jazde a hlavná cesta alebo značky križovatka s rovnocennými cestami, alebo aspon ju namalovať do stredu kržovatky na zem, lebo inak to nie vždy musí dopadnúť bez nehody.
