Podľa agentúrnych správ na diaľnici A2 pri meste Hannover vypukol v strede autobusu vo wc požiar, po tom čo jeden z cestujúcich tam fajčil. Keď vodič zistil požiar, tak zastavil, ale nie všetkým cestujúcim sa podarilo autobus opustiť. Určite viacerých ľudí napadne keby tohto nezodpovedného fajčiara z autobusu vyhodili, nemuselo dôjsť k tragédii. Lenže táto tragédia poukazuje na oveľa viac problémov.
1, Nezodpovednosť fajčiarov. Arogantný a závislý fajčiar si zapáli vždy a všade bez ohľadu na okolie. Raz jeden známy pri posedení v spoločnosti rozprával - chválil sa, že mal autonehodu a skončil tak, že autom sa prevrátil, pričom sa rozbilo čelné sklo, ale skončil na kolesách. Keď zistil, že nie je zranený, tak ešte priamo v kabíne auta si vybral cigaretu a chcel si ju zapáliť, lenže nenašiel zapaľovač. Keď vystúpil zistil, že okolo auta je rozliaty benzín. Na to ostatní, ktorí počúvali rozprávanie poznamenali, že je škoda, že si na zapaľovač nedával väčší pozor, lebo mohlo byť o jedného nezodpovedného fajčiara menej.
2, Aké materiály sa používajú v autobusoch, že požiar sa tak rýchle rozšíri? Veď autobusy sú prostriedky na hromadnú prepravu ľudí a mali by byť po požiarnej stránke bezpečnejšie. Mali by sa používať nehorľavé alebo aspoň samo zhášajúce materiály.
3, Autobus ako pomerne veľký dopravný prostriedok, zvlášť ak má ďalšie priestory ako wc, druhé podlažie, samostatný priestor pre batožinu, motorovú sekciu, mal by mať požiarne snímače so signalizáciou vodičovi. Bohužiaľ autobusy takúto signalizáciu nemajú a tak vodič sa dozvie o požiari len od cestujúceho alebo vodiča iného vozidla, ktorý vidí požiar zvonku a dá vodičovi autobusu vedieť alebo si ho všimne až keď prestane fungovať motor alebo brzdy.
4, Žiadna technika nedokáže absolútne odstrániť riziko požiaru, ale len ho zminimalizovať. Preto je pre ma nepochopiteľná konštrukcia uvedeného autobusu. Má dvoje dvere. Jedny vpredu a druhé v strede vozidla. Keď požiar vznikne; v strede vozidla, kde najčastejšie býva umiestnená kabínka s wc, tak cestujúci, ktorí sedia od stredných dverí po koniec autobusu sa ocitnú v pasci. Preto autobusy by mali mať dvoje dvere, jedny vpredu a druhé vzadu aby cestujúci mali možnosť opustiť autobus ak vznikne požiar v hociktorej jeho časti.
Obr.1. Zhorený autobus. Pozrite si umiestnenie dverí. Jedny dvere sú na začiatku druhé dvere sú v strede autobusu. Cestujúci, zväčša starší ľudia, ktorí sedeli za druhými dverami nemali možnosť autobus opustiť. Fotografia pochádza od www.spiegel.de , ktorý v článku "Opfer des Busunglücks werden identifiziert" zverejňuje ďalšie informácie, fotografie a video.
Veľký počet tragických nehôd osobných automobilov spôsobil to, že výrobcovia sa začali zaoberať ich bezpečnosťou a výsledky sa dostavili. Dnes je jazda v štandardnom osobnom automobile oveľa bezpečnejšia než v minulosti a dovolím si tvrdiť, že aj bezpečnejšia ako v štandardnom autobuse.
V autobusoch musí ešte zahynúť veľa ľudí, aby sa výrobcovia a prevádzkovatelia začali vážne zaujímať nad ich bezpečnosťou.
Zaujímavé bude aj to, či 20 mŕtvych z tohto autobusu sa pripíše do štatistiky počet usmrtených pri dopravných nehodách, alebo ich zariadia niekam inam, aby sa splnil záväzok zníženia počtu usmrtených pri dopravných nehodách v cestnej premávke na polovicu do roku 2010.
