Obr. 1. Takto informuje NDS, a.s. o uzatvorení tunela Branisko
Čo sa presne stalo neviem. Viem len to, že sa zrazil linkový autobus s osobným autom Hyundai asi TQ alebo H1 čo je mikrobus, minibus alebo dodávka. Osobné auto sa v momente zrážky nachádzalo na nesprávnej strane cesty. Samozrejme, že aj mňa napadajú rôzne možnosti prečo sa tak stalo. Mohlo ísť o nedovolené predbiehanie, nevenovanie sa riadeniu vozidla, mikrospánok, nesprávny spôsob jazdy - jazda veľmi vpravo a po nabehnutí na obrubník odhodenie vozidla do protismeru. Mohla to byť aj technická porucha od defektu až po chybu na riadení, ktorá spôsobila vybočenie vľavo a čelnú zrážku alebo vpravo a následné odhodenie vozidla do protismeru končiace tiež čelnou zrážkou, prípadne niečo iné. Ale to je úloha pre súdnych znalcov.
Snažil som sa na internete nájsť video crash testu tohto modelu aby som mohol podľa zdeformovania prednej časti odhadnúť rýchlosť v okamihu nárazu ale bez úspechu. Viac sa môžete dozvedieť v článku SMEV tuneli Branisko pri nehode zomreli dvaja ľudia.
Obr. 2. Tunel Branisko - východný portál.
Tunel Branisko je diaľničný tunel na diaľnici D1 medzi Beharovcami a Fričovcami o celkovej dĺžke 4975m. Začal sa stavať v roku 1997 a bol uvedený do prevádzky 29.06.2003. Doba jazdy tunelom je približne 7-8 minút, doba jazdy cez horský priechod 751 m nad morom je 15-20 minút. Nie je to prvý tunel na Slovensku, prvý sa postavil v roku 1844 a ide o Lamačský tunel, ktorý vtedy aj dnes slúži pre železničnú dopravu.
Veľa diskutujúcich tvrdí, že tunel Branisko bol aj ekonomickým tunelom. Podľa trestných oznámení a viacerých vyšetrovaní je tomu zrejme tak. Pravdou je aj to, že na tuneli Branisko sa dodávatelia väčšinou učili, čo prinieslo radu problémov s termínom odovzdania a kvalitou.
I keď objem financií tomu nasvedčuje a skutočne sa razili dve štôlne nie je pravdou, že sa tunel projektoval ako dvojrúrový a postavil ako jednorúrový . Tunel Branisko má jednu rúru s dvomi jazdnými pruhmi, pre každý smer jeden, okrem toho má aj paralelnú štôlňu pre únik osôb v prípade mimoriadnych udalostí
Obr. 3. Nákres úseku tunela Branisko kde vidieť okrem iného tunelovú rúru a únikovú štôlňu s prepojeniami do tunelovej rúry . (Obr. 2 a 3pochádza z prezentácie STA )
Práve pre túto únikovú štôlňu a vzhľad portálu na oboch koncoch tunela si veľa ľudí myslí, že ide o dvoj rúrový tunel. S druhou rúrou sa len počíta. Podľa informácii je táto akcia projekčne predpripravená i keď je polemika v tom, či počas razenia a výstavby môže byť existujúca tunelová rúra v prevádzke a či akciu chápať ako dobudovanie tunela zväčšením prieskumnej štôlne alebo ďalšej samostatnej štôlne. V každom prípade sa čaká na dobu potreby jej výstavby vrátane finančného zabezpečenia.
Čo sa týka ostatných zabezpečovacích vecí, tak sú na bežnom štandarde. S vetraním je v obojsmerných tuneloch väčší problém ako v jednosmerných, nakoľko v jednosmerných pôsobia autá ako piesty ktoré tlačia vzduch pred sebou. V obojsmerných sa táto energia navzájom ruší, preto odvetranie treba mať zabezpečené oveľa výkonnejším a fungujúcim systémom.
Údajne obojsmerný tunel v jednej rúre by sa nemal vôbec používať lebo je nebezpečný. Je pravda, že obojsmerná premávka bez oddelenia jednotlivých smerov je podstatne rizikovejšia ako premávka kde sú protismery oddelené. Čiže bezpečnosť jazdy je degradovaná z bezpečnosti diaľnice na cestu prvej triedy. V každom prípade je to akceptovateľné riziko, ktoré dennodenne podstupujú tisíce vodičov a cestujúcich. Ak by sme chceli zrušiť toto riziko museli by sme zrušiť všetky obojsmerné komunikácie kde nie sú oddelené protismery, čiže väčšinu ciest na Slovensku a aj v EU.
Dnes podvečer TV JOJ zverejnila zábery z bezpečnostnej kamery:
Obr. 4. Autobus vychádza z miernej zákruty.
Obr. 5. Voči predchádzajúcemu obrázku je autobus viac natlačený na svoju pravú stranu.
Obr.6. Objavuje sa vozidlo v protismere, ktoré ide v protismere priamo na autobus, pričom autobus je ešte viac na svojej strane vpravo. Všimnite si koncové svetlá, pripadá vám, že vodič brzdí alebo nebrzdí?
Obr.7. Okamih po čelnej zrážke. Autobus asi 1/2 polovicou šírky a osobné vozidlo asi 2/3 svojej šírky.
Obr. 8. Vrak vozidla stojí na mieste a autobus zotrvačnosťou pokračuje, z čoho možno usúdiť pomer rozloženia deformačnej energie.
Obr. 9. Smutný pohľad na miesto nešťastia. Vľavo na zemi vidieť pravdepodobne brzdiacu stopu autobusu.
Záver:
Podľa záberov z bezpečnostnej kamery autobus išiel vo svojom jazdnom pruhu, a osobné vozidlo proti nemu, pritom nikoho neobiehalo z čoho sa môže usudzovať, že vodič zaspal, nevenoval sa riadeniu, myslel si, že tunel má dva jazdné pruhy vo svojom smere, vyrovnával jazdu po odrazení sa od obrubníka alebo mal na vozidle technickú poruchu a podobne. Dopravných nehôd, keď jedno vozidlo z hocakého dôvodu prejde do protismeru býva na obojsmerných komunikáciách bez oddelenia protismerov veľa a spravidla sú to tie najtragickejšie. Oddelenie jazdných smerov znižuje riziko takýchto nehôd ale neodstraňuje ich úplne. Napríklad len nedávno bola v dvojrúrovom tuneli Sitina mimoriadna udalosť keď vodič si poplietol smer a prešiel dvojrúrovým tunelom v protismere.
