Obr. 1. Bežný výjav z Parížskych ulíc. Autá vpravo, autobusy v strede a cyklisti vľavo pri strednom deliacom páse, v ktorm može byť zeleň, park alebo aj metro.
Obr. 2. Zaujímavý je až detail, kde vidno, že oba bicykle sú rovnaké.
Obr. 3. Aby ste si nemysleli, že vo Francúzku sa jazdí vľavo. Jazdí sa vpravo a len kde to situácia vyžaduje jazdia cyklisti vľavo a niekedy aj BUS.
Ako bežný Parížan môže využívať mestskú požičovňu bicyklov:
Obr. 4. Najprv treba nájsť automatickú požičovňu bicyklov, ktorých je pomerne veľa. Samozrejme, že nie takúto ako na obrázku, lebo tu nie je voľný ani jeden bicykel.
Obr. 5. V tejto požičovni je situácia presne opačná a je si možné vyberať.
Obr. 6. Ak bezkontaktnú požičiavaniu kartu ešte nemáte, tak si musíte zapožičanie bicykla vybrať v takomto automate/termináli a zaplatiť bankomatovou kartou. V princípe je možne zaregistrovať sa aj cez internet a zaplatiť prevodom na účet.
Obr. 7. Ak bezkontaktnú kartu máte, a máte na nej dostatočný kredit, tak stačí prísť k hociktorému stojanu a len priložiť.
Obr. 8. Po priložení vám stojan odomkne bicykel, začne počítať čas a môžete jazdiť. Jazdiť môžete koľko potrebujete ale čas sa prestane počítať až keď bicykel vložíte naspať do stojana. Podľa druhu predplatenej karty a doby požičania sa vypočíta cena za požičanie.
Obr. 9. Štandardne ceny za požičanie bicykla. Pri ročných predplatných balíkoch sú ceny za požičanie výhodnejšie. Viac na http://velib.paris.fr
Obr. 10. Bicykel je možné vrátiť kdekoľvek. Viacero automatov/terminálov má na sebe aj mapku automatických požičovní v okolí.
Obr. 11. Bicykel vrátite tak, že ho dáte do stojana, ktorý ho magneticky uzamkne a vám prestane počítať čas zapožičania.
Niekoľko detailov bicykla:
Obr. 12. Ide o univerzálny bicykel, ktorý má blatníky na oboch kolesách, košík na náklad, vidlicu na odstavenie bicykla mimo stojana a zabudovaný magnetický zámok do stojana a zabudovaný zámok s oceľovým lanom pre samostatné zamknutia bicykla.
Obr. 13. Sedadlo je výškovo nastaviteľné bez použitia náradia.
Obr. 14. Detail riadítka s voľbou prevodu.
Obr. 15. Klasickú prehadzovačku by ste hľadali márne tu je uložená v náboji zadného kolesa.
Obr. 16. Košík na náklad s oceľovým lanom na uzamykanie bicykla, bielou odrazkou a svetlom.
Obr. 17. Zadne svetlo je integrované do blatníka.
Obr. 18. Dynamo je súčasťou náboja predného kolesa.
Obr. 19. Korman, riadítka alebo kormidlo? Je z tvrdeného plastu a sú na ňom pokyny pre nastavenie sedadla a bezpečnostné upozornenia.
Obr. 20. Všimnite si čo je pre cyklistu najnebezpečnejšie. Nachádzať sa v takzvanom mŕtvom uhle výhľadu vodiča, kedy vodič o cyklistovi nevie kolízia vznikne veľmi ľahko. Druhy druh kolízii vzniká, keď cyklista nevidí alebo skôr si neuvedomí, že odbočujúce vozidlo najmä autobus vybočuje do strán a že v križovatke môže zastaviť.
Obr. 21. Každý bicykel má identifikačné číslo na zadnom kolese. Domnievam sa, že bicykel musí mať na sebe ešte elektronickú verziu identifikačného čísla, podľa ktorého stojan, zistí, ktorý konkrétny bicykel bol vrátený.
Viem, že Bratislava sa chystá vybudovať mestskú požičovňu bicyklov v snahe podporiť cyklodopravu. Podľa mňa je systém požičiavania bicykov v Paríži prepracovaný a viem si ho predstaviť aj v Bratislave. Lenže nie je všetko tak ideálne ako sa na prvý pohľad zdá. Paríž má veľký problém z vandalizmom. Napríklad v roku 2009 bolo odcudzených 11800 bicyklov pričom cena jedného je okolo 600 Euro. Problém je identifikácia požičiavajúceho, ktorý bicykel nevráti. Preto je už nutnosť platenia kartou alebo overený spôsob registrácie. Druhý problém je vandalizmus. Síce magnetický zámok vydrží a bicykel neukradnú, ale vandali ho zničia tak, že je nepoužiteľný. Práve náklady na vandalizmus sú tou položkou, ktorá brzdí ďalší rozvoj. Osobne sa obávam v Bratislave práve týchto nákladov, nech by bol systém požičiavania bicyklov od ktoréhokoľvek dodávateľa. Aj v mesto Paríži muselo zmeniť zmluvu s dodávateľom, lebo v prvých rokoch zobralo mesto na seba náhradu za vandalizmus a finančne ju nedokázalo uniesť.
Obr. 22. Poškodený bicykel až tak, že je nepoužiteľný.
Obr. 23. Nezostáva nič iné ako dennodenne obchádzať všetky automatické požičovné a poškodené bicykle vymieňať. Občas je na niektoré miesta nutné bicykle dovážať a od inakadiaľ odvážať, z dôvodu požiadavky dopravy len jedným smerom.
Obr. 24. Titulná obrazovka automatu/terminálu na požičiavanie bicyklov v Paríži. Tam je to realita, u nás len možnosť do budúcna. K samotným automatickým požičovniam patrí okrem servisu aj centrálne evidenčné a zúčtovacie stredisko. Všetky stojany sú káblom prepojené na automat/terminál, ktorý je dátovou linkou spojený so strediskom. Je to z viacerých dôvodov:
Prvý je aby bolo možné platiť platobnou kartou a overiť dostatok kreditu alebo neuvoľniť bicykel na ukradnutú kartu.
Druhý je aby bolo možné účtovať poplatky podľa času, lebo bicykel je možne z jednej požičovne si požičať a do inej vrátiť.
Tretí je ten, že je možné online hlásiť nedostatok alebo prebytok bicyklov v danej požičovni, vrátane informácie zo snímačov pri použití násilia. Viem si predstaviť týmto spôsobom posielať aj fotografie, prípadne kamerový záznam požičiavajúceho, tak ako to majú bankomaty.
Záver:
Automatické požičovne bicyklov sú podľa skúsenosti z Paríža občanmi žiadanou službou. Problémom je návratnosť celého projektu, a platenie prevádzkových nákladov najmä z dôvodu následkov vandalizmu.
Ak Bratislava chce zriadiť systém takýchto alebo obdobných automatických požičovní bicyklov vo forme služby od dodávateľa, tak nech v žiadnom prípade neberie na seba riziko vandalizmu. Ešte existuje možnosť dať si vybudovať takýto systém ako dodávku do mestskej organizácie, s tým, že táto mestské organizácia si bude sama robiť aj servis bicyklov, ale aj tu je čo len rentabilnosť projektu otázna.
Nestačí mať len perfektný systém automatických požičovní, treba mať aj vybudovanú cyklistickú infraštruktúru a naučenú významnú časť obyvateľstva, že bicykel nie je len športové náradie na víkend, ale bežný dopravný prostriedok na všedné dni. Navyše Bratislava má aj výškový problém, lebo väčšina ľudí nedokáže na bicykli zvládnuť stúpanie na Kolibu, Kramáre, Dlhé diely alebo Hradný vrch.
