Reflexné stĺpiky po kraji diaľnice bolo vidieť až keď boli pred vozidlom. Dohľadnosť nebola viac ako 30 metrov. Orientoval som sa podľa kraju diaľnice a vodorovného značenia, ktoré bolo vidieť maximálne na 2 čiary dopredu. Stále som čakal, že sa nejaké havarované a neosvetlené vozidlo vynorí pred mnou. Presne tak ako pred nejakým týždňom keď na diaľnici D1 zomrel vodič, ktorý v hmle neubrzdil svoje vozilo na napálil vo vysokej rýchlosti do posledného vozidla stojacej kolóny.
Išiel som rýchlosť okolo 40 km/hod, čo dávalo akú takú nádej na ubrzdenie vozidla, prípadne prežitie čelného nárazu do stojacej prekážky. Vedy okolo ma prefrčali dve autá idúce cez 100 km za hodinu.
Rozmýšľal som, kam sa tí vodiči ponáhľajú, zrejme na druhý svet.
Prešli 2 km, našťastie žiadna nehoda, žiadna stojaca kolóna a žiadna hmla, dohľadnosť tak ako pred tým, viac ako 3 km. Videl som akurát vozidlo, ktoré pred mliečnou stenou zmizlo. Po tých rýchlych autách ani stopy, možnou už stihli prísť do svojho cieľa.
