Reportérka sa pýtala pracovníkov bánk, čo musia robiť klienti, ktorí omylom zadali nesprávny cieľový účet. Pracovníci banky klientom radili:
1, Najprv je potrebné pokúsiť sa prevod stornovať priamo cez internetbanking.
(dobrá rada ale platná iba v niektorých bankách, väčšina internetbankingov nemá možnosť storna ani keď je operácia v stave čakania)
2, Zavolať do banky aby nevykonali operáciu.
(dobrá a praktická rada, nakoľko medzibankové transakcie sa robia spravidla raz denne a zadaný príkaz čaká na odoslanie. Preto banka môže príkaz bez problémov (za poplatok) zrušiť)
3, Ak už peniaze boli prevedené na cieľový účet, tak je to problém, lebo súhlas musí dať vlastník účtu, ktorý peniaze dostal. Ak súhlas dá, banka operáciu stornuje. Ak súhlas nedá, treba sa obrátiť na súd.
(áno, pokiaľ druhá strana súhlasí, nie je problém, pokiaľ nesúhlasí alebo sa nevyjadrí, nežije a podobne, tak musí rozhodnúť súd a ten môže vydať takzvaný príkaz tretej strany na prevod medzi dvomi účtami)
Moje praktické skúsenosti.
Poslanie peňazí na nesprávny účet sa mi podarilo 2x.
Prvý krát to bol papierový príkaz a pracovník banky nesprávne prepísal údaj do počítača. Peniaze poslal do susednej Českej republiky. Po dokazovaní si banka chybu uznala a peniaze vrátila a aj vystornovala poplatky za prevod a operáciu na oboch stranách.
Druhy krát som spravil chybu ja. Poplietol som si svojich dodávateľov a faktúru uhradil inému. Keď som to zistil stačil telefonát a peniaze mi vrátili priamo dodávateľ.
Opačný prípad sa mi prihodil podstatne častejšie.
Najhoršie bolo, keď mi niekto omylom poslal viac ako milión korún na účet k živnosti. Keď prišiel výpis bola na ňom operácia do plusu a v zapätí do mínusu. Zavolal som do banky a opýtal sa ako tomu mám rozumieť. Povedali mi, že sa stal omyl a hneď ho aj napravili. Tak to som si myslel aj ja, len som netušil, že mi príde daňová kontrola, ktorá z plusovej aj mínusovej operácie spravila síce nulu ale vykázala to ako obrat, na základe ktorého som sa mal prihlásiť ako platca DPH. Nakoniec mi pomohla banka, ktorá vystornovala aj plusovú aj mínusovú položku a dala mi nový výpis z účtu bez týchto operácií.
Zo zahraničia mi prišli dve neočakávane platby. Pri prvej mi volala banka, že im volala zahraničná banka, že ich klient spravili chybu a či súhlasím s vrátením peňazí. Povedal som, že súhlasím zo storno operáciou, ale tak aby sa mi to neodrazilo v obrate a ani v poplatkoch najmä nie za zahraničnú transakciu.
Druhý krát sa mi ozval priamo dávny zákazník, ktorý odklepol účet vo svojom informačnom systéme o riadok nižšie. Keď sa dozvedel ako vysoký poplatok chce od neho jeho banka za storno, tak zhodnotil, že sa mu to neoplatí stornovať a nechal peniaze u mňa ako zálohu na ďalšie platby.
Prečo o tom píšem?
V závere reportáže bola uvedená informácia, že klienti cez internetbanking najčastejšie robia chybu v uvedení nesprávnej banky. Najčastejšie stornujú operácie nie s nesprávnym číslom účtu ale s nesprávnym číslom banky. Keby som bol "redaktorka" tak by som sa opýtal pracovníka banky, či sa zamýšľali prečo tomu tak je?
Hoci uvedená otázka ani odpoveď v reportáži nepadla pokúsim sa odpovedať v čom je príčina, že klienti cez internetbanking omnoho častejšie zadajú nesprávne číslo banky než číslo účtu.
Keď niekto zadá číslo účtu musí sa pomýliť minimálne dva krát. Číslo účtu je kontrolované na modulo 11 a preto chybu v jednom znaku systém odhalí.
Bohužiaľ číslo banky sa vo väčšine internetbankingov nezadáva priamo ale vyberá sa z roletového menu, čo znemožňuje metódu copy-paste navyše pri roletovom menu vznikajú dve riziká:
1, odklepnutie myšou o pixel vedľa a platba ide do banky, ktorá je na vrchu zoznamu. Niečo podobné sa mi stalo pri platení za kredit na predplatenú kartu Prima.
2, odklepnutie myšou je síce správne, ale položka vo formulári nie je zabezpečená proti pohybu kolieskom myši. Keď klient sa posúva po stránke formulára kolieskom myši, tak najprv pretočí roletové menu niekam inam, najčastejšie najspodnejšiu banku v zozname a až potom posúva formulár ako celok. Keď nepostrehne čo sa stalo peniaze idú do inej banky. Niektoré banky, ale nie všetky, už tento nedostatok odstránili a koliesko myši nemení roletové menu.
Záver:
Ak banka má záujem na znížení počtu chýb pri zadávaní platby, tak by mala umožňovať aj zadávanie plného čísla úctu, tak ako sa píše v faktúrach metódou copy-paste (123-123456789/1234) a následne zadaný udaj podrobiť analýze a nie povinne nútiť klientov používať relotové menu, ktoré znemožňuje odhalenie chybne zadaného údaja.
