Kritizoval som, že cena diaľničných známok sa 11 rokov nemenila, hoci náklady na správu diaľnic každým rokom rástli. Pre informáciu z diaľničných známok sa platí údržba diaľnic a nie ich výstavba. Keby každý rok došlo k prepočítaniu vstupných nákladov a tržieb z diaľničných známok a výsledná cena by sa tvorila na základe ekonomickej rovnováhy medzi nákladmi a tržbami, tak by cena diaľničnej známky rástla medziročne o desatiny percenta až po asi 3 percentá.
Teraz sa vytvoril veľký dlh a musíme riešiť veľký cenový skok, ktorý je veľmi nepopulárny. Ignorovať dlh v údržbe ciest je síce možné a na Slovensku na cestách I., II., a III. triedy aj odskúšané, ale výsledkom je to, že nám začali padať mosty.
V prípade vlakov je to isté. Treba mať výdavky a tržby vo vzájomnej rovnováhe. Keď rovnováha nie je, tak tvoríme zisk alebo stratu, pričom strata sa kompenzuje do narastania dlhu a zisk po odrátaní strát z predchádzajúcich rokoch sa zdaní a vyplatí akcionárom, v tomto prípade štátu. Lenže v železničnej doprave zisk dlho nebol a dlh narástol do takých rozmerov, že vlastník musí železničnú dopravu oddlžovať a dotovať.
Odkaz na rozhovor na Markíze: https://www.tvnoviny.sk/ekonomika/2040736_vlada-hovori-o-dalsom-zvysovani-cien-tentoraz-za-dialnicne-znamky-a-vlakovu-dopravu
Odkaz na článok o padaní mostov: https://korzar.sme.sk/c/22751072/preco-padaju-mosty-na-vychode-slovenska-kontrola-zistila-300-percentny-narast.html
Viem, že vyvážené hospodárenie málo koho zaujíma, že oveľa lákavejší termín je doprava zadarmo. Najmä keď z médií počujeme, že vo viacerých mestách sú vlaky alebo MHD zadarmo.
Keď známa išla do takéhoto mesta, poprosil som ju, aby pre mňa získala podklady ako to tam reálne funguje. Očakával som, že nebudú automaty na lístky, nebudú revízori a aj preto budú mať nižšie náklady. Lenže skutočnosť bola iná. Lístok musel mať každý. lístky sa dali kúpiť na mieste alebo elektronicky so zľavou. Dopravu takzvane zadarmo mali len domáci obyvatelia, ktorí mali elektronický lístok a boli registrovaní ako daňoví rezidenti. Presnejšie ani oni nemali dopravu zadarmo, ale každý lístok dotovalo mesto z iných daní.
Treba si uvedomiť, že zadarmo okrem politických sľubov neexistuje, vždy to musí niekto platiť. Takže ak chcete mať dopravu v meste akože zadarmo máte tri možnosti:
Skúsiť inzerát, že hľadáte uvedomelých vodičov, ktorí budú v MHD pracovať zadarmo, že hľadáte uvedomelých dodávateľov pohonných hmôt, ktorý budú dodávať palivo zadarmo, že hľadáte dodávateľov autobusov, električiek ap. ktorí budú dodávať vozidlá zadarmo, že hľadáte ďalší uvedomelí personál, ktorí bude pracovať zadarmo. (Ak vám to pripomína utópiu, tak nie ste ďaleko.)
Nájsť finančný zdroj, ktorý zaplatí reálne náklady, napríklad zvýšenie dane z nehnuteľnosti alebo zaviesť nové dane, alebo krížové dotácie a z nich dopravu financovať. Prípadne financovať dotáciu lístkov len pre tých, ktorí tieto dane platia, čo je model, ktorý v niektorých mestách funguje a pre iné mestá sa mediálne označuje ako doprava zadarmo.
Požičať si financie a dopravu dotovať, s tým, že splácanie dlhu bude odložené do budúcností, spravidla až na víťaza ďalších volieb. Aj tento model funguje. Lenže ak narastie dlh nad hodnotu majetku obce alebo štátu, tak je to neriešiteľná katastrofa vedúca k bankrotu.
Záver:
Politiku označujem za koncentrovanú ekonomiku, čiže ako rozhodnú politici, tak bude. Presnejšie tak je a tak aj bolo. Súčasne si myslím, že ľudí treba pravdivo informovať, aby vedeli ako funguje hospodárenie štátu, obcí a aj štátnych a obecných organizácií.
