Po naložení nákupu do auta, som si všimol, že mesiac je nízko nad horizontom v splne a preto sa javí, veľmi veľký. Vybral som statív, namontoval fotoaparát a z plochy pred obchodným centrom Aupark, začal fotografovať mesiac. Za chvíľku bola pri mne bezpečnostná služba a žiadala povolenie od vlastníka objektu, ktorý fotografujem.
Keďže nešlo o prvý stret záujmov s bezpečnostnou službou, tak som bol kľudný. Spomenul som si na dávnejšiu príhodu z Polusu, kde ma bezpečnostná služba zbalila a asi hodinu držala, kým sa vysvetlilo, že som fotografoval letiace kvapky vody v nepravidelne striekajúcej fontáne, na námestí pred nákupným centrom. Alebo na stret s bezpečnostnou službou v BiznisCentre 1, keď som na základe objednávku od vlastníka BC4, potreboval spraviť fotografiu BC4 z nadhľadu – vyššieho poschodia BC1. Bezpečnostná služba BC1 chcela povolenie fotografovania BC4 od vlastníka BC1 a keďže vlastník BC1 nevlastni aj BC4, tak takéto povolenie vydať nemohol. Teraz keď fotografujem na objednávku vo vnútri objektov, vždy si vyžiadal človeka z ochranky, ako sprievod a už býva kľud.
Vysvetliť fotografovanie tých letiacich kvapiek vody, to bol naozaj problém, nakoniec práve tie kvapky vody, mohli byť majetkom Polusu. Teraz som bol zvedavý, ako mi niekto bude dokazovať, že je majiteľom mesiaca a že ani zo vzdialenosti 384 tisíc km, ho nesmiem bez jeho súhlasu fotografovať.
Našťastie pracovník bezpečnostnej služby Auparku bol normálny, slušne pozdravil, vypýtal si povolenie a zaujímal sa, čo vlastne fotografujem. Ukázal som mu nafotene fotografie a vysvetlil, že fotografujem mesiac v splne. Na rozdiel od predchádzajúcich skúsenosti pochopil, že nefotografujem ich budovu na reklamne účely, ale mesiac a oznámil mi, že na fotografovanie mesiaca povolenie od vlastníka nepotrebujete. Potom sme sa ešte chvíľu rozprávali o pozorovaní a fázach mesiaca.
Odhadujem, že každý fotograf, ktorý fotografuje, viac ako okruh rodiny pri narodeninách, zažil už takýto, alebo podobný konflikt. Ak nie, tak to na vás, ešte len čaká.
