V predchádzajúcom článku ste sa okrem iného dozvedeli, že počas hospitalizácie v nemocnici v Piešťanoch, sa mama na mokrej podlahe wc šmykla a spadla. K dvom zlomeným rukám pribudla aj zlomená noha.
Nakoľko v nemocnici v Piešťanoch jej nedokázali pomôcť, odviezli ju do Trnavy. Bohužiaľ o úraze neinformovali rodinných príslušníkov. Dozvedeli sa to náhodou, keď mamu v nemocnici nenašli. Pritom nemocnica mala aj telefónne číslo na mňa a mama mala aj mobil, len sama pre zlomené ruky a čerstvý úraz nedokázala zavolať.
Doteraz som mal nemocnicu v Trnave zafixovanú z medializovaného prípadu z pred niekoľkých rokov, keď pacienta po operácii hlavy (zdá sa mi, že ešte nesvojprávneho) doviezli sanitkou pred dom a tam ho nechali v pyžame napospas osudu, nakoľko primár rozhodol o tom, že hospitalizovaný naďalej nebude (možno, že vyčerpal počet dní platených poisťovňou). Už si nepamätám na ktorom oddelení to bolo a koho za to dovolali, len dúfam že nič takto absurdne ani nič podobne sa viac nestalo a nestane.
V pondelok 12.11.2007 ihneď ako som sa o prevoze na traumatológiu dozvedel, išiel som do Trnavy. Mamu práve pripravovali na operáciu a už sa mi s lekármi nepodarilo rozprávať.
V nasledujúci deň som našiel mamu spokojnú i keď občas ju noha zabolela. Rozprávala zážitky z noci. Najprv sa pokúsili kosti napraviť bez otvorenia nohy. Mladému šikovnému doktorovi (meno doplním neskôr aby som ho neskomolil) sa to nakoniec úspešne podarilo a nohu nebolo potrené rezať.
Po niekoľkých dňoch ju previezli z prvého poschodia traumatológie, kde zvyčajne bývajú stavy krátko pred a po operácii, na tretie poschodie traumatológie, kde pacienti zvyčajne bývajú dlhšie.
Zdravotnú starostlivosť na traumatológii na prvom aj tretom poschodí si mama nadmieru pochvaľuje. Chváli ochotné sestričky aj ochotného ošetrovateľa, navyše Fakultná nemocnica v Trnave disponuje na všetkých izbách nového pavilónu Chirurgických disciplín zariadením na privolanie pomoci pre ležiacich pacientov. Je to zariadenie podobné telefónu, s jedným tlačidlom a trvale svietiacou leddiódou, aby bolo viditeľné aj za tmy. Zariadenie majú všetci pacienti pri posteli. Je to jednoduché technické zariadenie, ale nenahraditeľného významu, najmä ak pacient nemôže ani vstať a isť na wc.
Mama si okrem iného chváli rehabilitáciu pravej ruky, ktorú už nemá fixovanú, ale pravdepodobne pre veľký kalus a dlhé obdobie fixácie, ešte nemá dostatočne pohyblivú a silnú. Napríklad mobil udrží v ruke iba okolo jednej minúty, pohár s vodou ešte menej.
Odhadujem, že sa polámané kosti zrastu a vďaka veľmi dobrej starostlivosti, odíde mama z nemocnice po svojich. Z dôvodu príkladnej starostlivosti som názor na nemocnicu v Trnave výrazne zmenil. Preto zvažujem, že Traumatológia v Trnave dostane v rámci mojich možností, finančný dar.
