Pri vzniku strany Sloboda a Solidarita som jej pomáhal s tvorbou ich programu v oblasti dopravy. Neskôr som im odporúčal zmeny v transformácii odvodového bonusu na plnoautomatický systém spracovania daní a odvodov založený na nových možnostiach informačných technológii. Naposledy to bolo pozvanie od pani Kiššovej na spoločné zasadnutie niektorých výborov NRSR, kde sa zavŕšila novelizácia zákona o podnikaní v doprave za spolupráce naprieč celým spektrom politický strán a záujmových organizácií. Viac tu: [https://drahovsky.blog.sme.sk/c/507688/novy-zakon-o-cestnej-doprave.html].
Sledujem dianie v politike i keď sa k nemu nevyjadrujem. Všímam si, že všetky politické strany či už na Slovensku alebo v zahraničí si pred voľbami volia hlavného lídra spravidla predsedu, ktorý povedie stranu do volieb a v následnom volebnom období.
V niektorých stranách je to len rutina v potvrdení aktuálneho predsedu, ale v niektorých stranách je to veľký vnútrostranícky boj, v ktorom sa kandidáti snažia presvedčiť členov svojej strany o svojom návrhu a osobných schopnostiach.
Robia to preto, aby členovia strany vybrali zo svojho stredu toho kto ich najviac presvedčil o tom, že má na to byť lídrom, vrátane jeho schopností a programu pre oslovenie voličov.
Ako to bolo v SaS?
Z médií som sa v tento rok dozvedel o strane SaS niečo iné. Že doterajší predseda má byť predsedom a lídrom do volieb a zakrátko po voľbách sa bude voliť nový predseda.
Najprv som nechápal, kto a prečo dal do médií takúto informáciu, ktorá sama o sebe výrazne odrádza potenciálnych voličov. Lebo hovorí, že to čo hlása strana pred voľbami nemusí platiť po voľbách a je v rozpore so všeobecnými zvyklosťami politických strán.
Keď som začal zisťovať podrobnosti, tak som sa dozvedel, že predseda Sulík, navrhol novú voľbu predsedu strany ešte pred voľbami, aby bola pre voličov zaručená kontinuita pred a po voľbách, tak ako je to zvykom. Viem, že pozval na kongres všetkých členov strany a zároveň mal každý člen možnosť kandidovať na predsedu strany.
Vtedy som predpokladal, že pán Galko, ktorý poskytol médiám predchádzajúce vyjadrenie, bude na kongrese súťažiť o miesto predsedu strany a líderstvo vo volbách, presne tak ako sa to deje v demokratických stranách.
Pán Galko na kongres neprišiel, nepredstavil členom strany svoj plán do volieb, neuchádzal sa byť predsedom a lídrom. Keď kongres zvolil za predsedu Sulíka, tak pán Galko v médiách vyhlásil, že rozhodnutie kongresu neuznáva a trvá na voľbe predsedu po voľbách v roku 2020.
Takéto vyhlásenie popredného predstaviteľa stany bolo pre potenciálnych aj dlhodobých voličov ďalšou deštruktívnou ranou. Tu sa natíska otázka či pán Galko len nechápal dopad svojho konania na voličov, alebo to bol dopredu pripravený scenár na oslabenie strany. Zatiaľ odpoveď na túto otázku nepoznám. Jedna možnosť je horšia ako druhá.
Dva tábory:
Potom sa začala situácia vyostrovať. Niektorí členovia strany sa dali na stranu Galka a rozprúdili mediálnu vojnu. To čo si strany prepierajú doma, to sa začalo prepierať v médiách. Útočilo sa na emócie a zašlo to až veľmi ďaleko, až tak, že začali padať návrhy na vylúčenie zo strany.
Legitímne zvolený staronový predseda dolaďoval kandidátku, oslovoval a presviedčal ľudí, u ktorých videl predpoklad, že pritiahnu voličov. Naopak, problematických členov dal z nej preč. Následne bol zvolaný ďalší mimoriadny kongres na schválenie kandidátky do volieb.
Nominačný kongres:
Na kongrese vystúpilo veľa členov strany. Niektorí aj v konfrontačnom tóne, ale u viacerých bolo aj vzájomne zmierenie sa. Rozpory boli osobné. Nepočul som jediný rozpor v programe alebo v programových cieľoch strany. Zaujímavé bolo vypočuť si požiadavky niektorých členov, že budú kandidovať len v tom prípade, že tam niekto konkrétny bude alebo, že tam niekto konkrétny nebude, čo sa navzájom vylučovalo.
Predpokladal som, že na kongres príde aj pán Galko a predloží svoj návrh kandidátky a bude sa snažiť získať pre ňu podporu. Pán Galko prišiel. Mal prejav, ktorý bol jednoznačne najhlasnejší, ale návrh na riešenie situácie nepredložil. Potom mal so svojimi kolegami z platformy tlačovú konferenciu pre média. Vypočuť si výsledok tajného hlasovania už neprišiel.
Prečo k takémuto stavu došlo?
Porovnal som si stanovy SaS a stanovy iných strán. Strana SaS má v nich taxatívne napísané, že predseda sa volí na 4 roky. Práve tohto obdobia sa pán Galko dožadoval za každú cenu. Lenže je tam uvedeného viac, napríklad: Kongres volí a odvoláva predsedu strany a ostatných členov Republikovej rady pred uplynutím ich funkčného obdobia. Viac tu: [https://www.sas.sk/detail/4057/stanovy/obsah]
Poučenie pre ostatné strany:
Ak máte rovnakú chybu v stanovách ako SaS, odstráňte ju. Nemajte v stanovách striktne určené fixné volebné obdobie, ale zadefinujte si vnútrostranícku súťaž o predsedu strany a volebného lídra v jednej osobe, vždy včas pre voľbami do Národnej Rady. Lebo všetko čo sa dá zneužiť, bude zneužité a v najhoršej možnej chvíli.
Záver:
Ešte nejaký čas budú zo strany SaS za záujmu médií postupne odchádzať ďalší členovia Galkovej platformy.
Predchádzajúce obdobie bolo pre stranu SaS turbulentné, čo jednoznačne odradilo časť voličov. Teraz je zvolený predseda strany, nielen do volieb, ale aj po nich. Je schválená kandidátka plus 10 miest na doplnenie. Strana SaS má program, ktorý je na rozdiel od iných strán detailne prepracovaný a patrí k najlepším, ak nie je najlepší.
Je načase začať robiť predvolebnú kampaň a počas nej volebný program ešte vylepšovať, tak aby získal voličov, vrátane tých, ktorí po medializácii vnútro straníckych sporov zostali zaskočení.
K tomuto cieľu chcem prispieť aj ja, nakoľko som prijal ponuku ako nestraník kandidovať na predposlednom 149. mieste z 150 miestnej kandidátky do Národne Rady SR v rok 2020.
